Práce bude viac najskôr v závere tohto roka

V porovnaní s vlaňajškom totiž fabriky uberú z plynu a v druhom štvrťroku tohto roka by hrubý domáci produkt krajiny bez príspevkov exportu mal podľa predpovedí Národnej banky Slovenska jediný raz v roku mierne poklesnúť. Nižší výkon ekonomiky znamená, že vo firmách, ktoré neexportujú, bude menej práce, čo sa prejaví na výške platov či odmien a následne pri míňaní aj na menšom ruchu v obchodoch.

Naopak, v závere roka by malo prísť zlepšenie aj z pohľadu životnej úrovne. Za celý rok NBS očakáva rast ekonomiky o 1,6 percenta, kým vlani sme rástli asi o 2,4 percenta. Kľúčovou otázkou roka je, či sa v eurozóne, ktorá je pre dlhovú krízu v recesii, v druhej polovici roka obnoví dopyt po výrobkoch zo Slovenska, ktorými sú najmä autá, stroje, železo, ropné produkty a plasty.

Predpoklad na návrat k hospodárskemu rastu podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa vznikol tým, že sa stabilizovala situácia vytvorením trvalého eurovalu, zavedením pravidiel na zastavenie zadlžovania a náčrtom európskeho bankového dohľadu. Európska centrálna banka navyše zlacnila pôžičky.

„Učebnicovo je medzi uskutočnením opatrení menovej politiky a ich citeľným vplyvom na reálnu ekonomiku časový posun 9 až 18 mesiacov. Tomu zodpovedá horizont druhého polroka 2013,“ dodáva Vaňo.

To, že nastane oživenie, predpokladá aj NBS. „Takýto scenár nastal po každej kríze, preto nie je dôvod domnievať sa, že teraz to bude inak, a preto s takýmto vývojom uvažujú aj predikcie medzinárodných inštitúcií,“ povedala hovorkyňa NBS Petra Pauerová.

Analytici nie sú jednotní v tom, či Európska centrálna banka poklesom základnej úrokovej sadzby ešte viac podporí dostupnosť úverov. Podľa údajov zo včerajška totiž objem úverov domácnostiam a firmám v eurozóne pokračoval v novembri v poklese.

"Slabá situácia na trhu s úvermi sčasti nepochybne pramení z nízkeho dopytu nefinančného sektora,“ povedal podľa agentúry Reuters ekonóm spoločnosti Global Insight Howard Archer.

Slovenskí bankoví analytici sa zhodujú v tom, že nezamestnanosť tento rok mierne vzrastie, aj keď nepôjde o žiadne raketové tempo, ako to bolo v roku 2009. Kým vlani bolo bez práce 14 percent ľudí, tento rok by nezamestnanosť mala byť okolo 14,5 percenta. Platy by mali rásť v priemere podobne ako ceny, a to zhruba o tri percentá. Kým vlani ľudia v priemere zarábali asi 800 eur, tento rok by to malo byť zhruba 817 eur.

Kľúčovým bude pre krajinu vývoj exportu. Vlani vyrobili tri automobilky pôsobiace na Slovensku rekordných 850-tisíc automobilov a pre tento rok sa hovorí skôr o stagnácii, aj keď automobilky majú opäť smelé plány.

Ľudí bez práce pribudne

Situácia v eurozóne, ako aj prebiehajúca domáca konsolidácia verejných financií spojená s rastom daní však spôsobia mierny rast nezamestnanosti.

„Zmeny v Zákonníku práce kladú dodatočnú brzdu pracovnému trhu, ktorý je už beztak vystavený slabej výkonnosti ekonomiky, čo v horizonte nadchádzajúceho roku pravdepodobne povedie k ďalšiemu rastu nezamestnanosti. Slabá výkonnosť pracovného trhu so sebou nesie aj užší priestor na rast platov v nominálnom vyjadrení okolo pol percenta,“ hovorí makroekonóm VÚB banky Andrej Arady. Na druhej strane časť podnikov tvrdí, že zmeny v Zákonníku práce nebudú mať vplyv na zamestnanosť a tú ovplyvní najmä situácia v eurozóne.

Najväčšiu časť HDP tvorí domáca spotreba, tá však na rozdiel od príspevku zahraničného obchodu klesá. „Podobne ako vlani možno očakávať mierny negatívny príspevok k rastu tak zo strany konečnej spotreby domácností, konečnej spotreby verejnej správy, ako aj investícií,“ dodáva Vaňo.

Aby sa ľuďom neznížila kvalita života, NBS predpokladá, že domácnosti tento rok mierne znížia mieru úspor. Priemerná slovenská domácnosť má v bankách usporených v priemere 13,5 tisíca eur, okrem toho majú domácnosti ďalšie finančné aktíva, ako je hotovosť či sporenie v penzijných pilieroch.

„Miera úspor v ostatných rokoch stúpla najmä pre pocit neistoty a obáv z budúcnosti medzi ľuďmi. Tí sporia zo svojho príjmu okolo 10,5 percenta, po odrátaní úspor v penzijných pilieroch okolo 8,5 percenta. Predpokladám, že slovenské domácnosti zostanú konzervatívne aj v tomto roku a budú si aj naďalej odkladať zhruba desatinu svojich príjmov,“ hovorí vedúca oddelenia analýzy trhu Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Opatrnosť vo výdavkoch prispeje k miernejším cenám v obchodoch. „Očakávame, že cenový rast tovarov a služieb v roku 2013 sa spomalí. Kým za rok 2012 dosiahne inflácia úroveň 3,6 %, tak v roku 2013 by mohla byť o 0,8 percentu­álneho bodu nižšia,“ hovorí analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

„Tradične rizikovým faktorom však býva vývoj cien poľnohospodárskych komodít či ropy na svetových trhoch a následne ich dosah na ceny v našich obchodoch,“ dodáva. Pri cenách energií budú nižšie ceny elektriny zrejme vykompenzované miernym zdražením ostatných energií a vody.

Rast DPH už nemá podporu

Ekonomiku by mali tento rok pribrzdiť konsolidačné opatrenia. Tie budú pokračovať aj v roku 2014, keď vláda avizuje namiesto rastu daní skôr výdavkové škrty. Takýto smer kabinetu odporúča aj Klub ekonomických analytikov, ktorý uskutočnil v závere roka medzi svojimi členmi prieskum. V ňom sa ekonómovia zhodli, že medzi konsolidačnými opatreniami by rozhodne nemali chýbať: zjednodušenie výberu DPH v kombinácií so zvýšenou represiou pri únikoch, optimalizácia siete škôl a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa ukazovateľov kvality a efektívnosti a zvyšovanie transparentnosti vo verejnom obstarávaní za pomoci nezávislých komisií hodnotiacich súťažné podmienky.

„Drvivá väčšina odporúčaní ekonómov smerovala na zvýšenie efektívnosti výdavkov,“ povedal Juraj Kotian, podpredseda Klubu ekonomických analytikov. Zvýšenie oboch sadzieb DPH podporilo len 31 percent ekonómov klubu.