Živnostníka nechráni nik

Živnostníci na rozdiel od firiem ručia svojím majetkom. Musia platiť odvody, aj keď sú v strate, vo vzťahu k veľkým firmám sú tlačení do nevýhodných zmlúv.

„Napríklad malí stavební podnikatelia a živnostníci sú pod tlakom veľkých stavebných firiem. Pri uzatváraní zmlúv sú nútení pristúpiť na 90– až 300-dňovú splatnosť faktúr,“ hovorí o skúsenostiach z praxe Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu.

Firmy odmietajú pod rôznymi zámienkami prevziať dokončené dielo, a tak odďaľujú platenie za vykonané práce. "Drobným podnikateľom a živnostníkom vznikajú priam až likvidačné podmienky. Veľký podnikateľ si môže zaplatiť dobrých právnikov a živnostník (montážnik, remeselník) ťahá za kratší koniec, keďže pracuje v menších objemoch a na drahých právnikov nemá peniaze, " dodáva Čižmárik.

Jozef Mihál (SaS), odborník na dane a odvody, hovorí, že on by si živnosť v kríze nezaložil. „Ak aj áno, tak len na krátky čas, maximálne jeden rok, aby som nemusel platiť sociálne poistenie,“ povedal. Pri odvodoch má totiž živnosť viac nevýhod ako výhod. Živnostník musí napríklad platiť nemocenské poistenie, hoci v praxi máloktorý čerpá nemocenské dávky. Ak mešká s platbou na zdravotné poistenie, hrozí mu, že ho lekár neošetrí zadarmo.

Živnostníci sa najviac sťažujú na nedostatočnú vymáhateľnosť práva, byrokraciu a časté zmeny v zákonoch, ktoré musia sledovať, ďalej slabú štátnu kontrolu čiernej práce, ktorá im uberá zo zákaziek. Stanislav Čižmárik dodáva, že ochranu živnostníkov a najmä remeselníkov by mali zastrešovať cechy a iné odborné spoločnosti.

„Na Západe mnoho desaťročí takto fungovali odborné spoločenstvá na báze povinnej účasti a finančne boli samostatné a vytvorili si samostatné štruktúry. Tie z veľkej časti aj riadia chod hospodárstva. Vo väčšine krajín Európy to tak funguje naďalej,“ hovorí Čižmárik. U nás sa však v zákonoch zrušilo povinné členstvo a účasť v cechoch je dobrovoľná.

Živností však napriek všetkým spomínaným nevýhodám pribúda. Ukazujú to aj údaje o počte nezamestnaných, ktorí dostali štátny príspevok na podnikanie. Kým úrady práce vlani vyplatili túto podporu priemerne mesačne 1 120 ľuďom, tento rok ju každý mesiac dostalo o sto viac. K zvyšovaniu ich počtu podľa Ervína Boháčika, predsedu košickej pobočky živnostenskej komory, pomáha aj rastúci záujem zamestnávateľov o živnostníkov namiesto zamestnancov.