Študenti dostanú za prax stovky až tisíce eur

Stovky až tisíce eur ročne si budú môcť privyrobiť študenti stredných škôl na praxi vo firmách. Podniky, ktoré sa do nového projektu duálneho vzdelávania zapoja, dostanú od štátu daňovú úľavu.

18.01.2015 20:00 , aktualizované: 19.01.2015 07:00
Kia, autá Foto: ,
Žilinská automobilka Kia ponúka úspešným študentom stredných škôl fi nančnú podporu dvetisíc eur ročne kombinovanú s odbornou praxou priamo v továrni a ukončenú podpisom pracovnej zmluvy.
debata (12)

Štát zároveň zaplatí študentom štipendium, ktoré sa bude pohybovať podľa prospechu od 22 eur do takmer 59 eur mesačne. Za desať mesiacov praxe ročne si bude môcť študent privyrobiť až 590 eur. Ďalšiu časť odmeny vyplatí firma. Napríklad v automobilke Kia to je dvetisíc eur ročne.

Ministerstvo školstva si od projektu sľubuje vyšší záujem deviatakov o vyučenie sa za obrábača kovov, nástrojára či klampiara. Firmy totiž každoročne hlásia okolo 39 profesií, na ktoré nemajú kvalifikovaných ľudí. Školy, naopak, chrlia absolventov, ktorí často nevedia nájsť uplatnenie.

„Vyplácaním motivačných štipendií plánujeme zvýšiť záujem mladých ľudí o štúdium odborov s nedostatočným počtom absolventov,“ povedal minister školstva Juraj Draxler. Teda o odvetvia, kde firmy napriek vysokej nezamestnanosti na úrovni 12,25 percenta nemôžu nájsť dostatok vhodných uchádzačov.

Pri štúdiu nedostatkového odboru dostanú žiaci s priemerom známok do 1,8 každý mesiac od školy 58,77 eura. O niečo menej, konkrétne 40,69 eura, zinkasujú študenti s prospechom v rozmedzí 1,8 až 2,4. Najmenej, len 22,60 eura za mesiac, vyplatí štát učňom s priemerom známok v rozmedzí 2,4 až 3,0. Motivačné štipendiá sú súčasťou systému duálneho vzdelávania, ktoré má žiakom odborných škôl zabezpečiť viac praxe v podnikoch už od septembra 2015.

Veľké súkromné firmy sa už teraz snažia stredoškolákov odborných škôl motivovať pomocou peňazí k praxi priamo v ich podnikoch. Žilinská automobilka Kia ponúka úspešným študentom stredných škôl finančnú podporu dvetisíc eur ročne kombinovanú s odbornou praxou priamo v továrni a ukončenú podpisom pracovnej zmluvy. „V rámci odbornej praxe študenti stredných odborných škôl u nás pracujú predovšetkým v montážnej hale, na oddelení údržby, pri obsluhovaní CNC strojov v motorárni či vo zvarovni,“ priblížil Jozef Bačé, hovorca Kia Motors Slovakia.

Z pohľadu žiakov je dobrou správou, že vyplácanie podnikového štipendia nijako neznižuje hodnotu motivačného štipendia od štátu. Žiaci navyše môžu v prípade výroby kvalitných súčiastok získať odmenu za produktivitu práce.

„Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške 50 až 100 percent z hodinovej minimálnej mzdy, čo je 2,023 eura. Pri určovaní konkrétnej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka,“ povedala hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Stredná škola takúto odmenu vyplatí v prípade praxe v školskej dielni. Ak študenti pracujú priamo vo firme, peniaze im zaplatí súkromný zamestnávateľ zo svojich vlastných zdrojov.

Pred dvadsiatimi rokmi malo Slovensko silné odborné školstvo napojené na prax priamo v podnikoch. Slabinou bol vtedy ťažký priemysel neschopný presadiť sa na západných trhoch. Dnes sa v krajine pod Tatrami vyrába najviac automobilov na svete po prepočte na obyvateľov, ale chýbajú školy napojené na prax. Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva totiž podiel stredoškolákov vykonávajúcich prax priamo v podnikoch za posledné dva roky klesol z 5,75 na 3,8 percenta. Bez podpory štátu žiakov vzdelávali len veľké podniky.

„V aktuálnom školskom roku vykonáva na jednotlivých pracoviskách fabriky prevádzkovú prax 86 žiakov 3. a 4. ročníkov SOŠ v Košiciach-Šaci, kde sme pomohli zriadiť Centrum odborného vzdelávania pre hutníctvo a strojárstvo, ďalej SOŠ železničnej v Košiciach a SOŠ technickej v Košiciach,“ povedal Ján Bača, hovorca U.¤S. Steel Košice.

Vlastnú strednú školu majú dlhé roky aj Železiarne Podbrezová. Na Súkromnej strednej odbornej škole hutníckej môžu žiaci získať maturitu v odboroch hutník operátor, mechanik strojov a zariadení, mechanik mechatronik a mechanik elektrotechnik. Pre učňov je zas určený trojročný odbor obrábač kovov.

„V praxi sa študentom okrem majstrov odborného výcviku venuje vyše 300 inštruktorov – zamestnancov firmy, ktorí dbajú o zvládnutie praktického učiva a znalostí tak, aby žiak prešiel aj čiastkovými skúškami zvládnutia učiva a bol tak dostatočne pripravený nielen na odbornú maturitu, ale aj na budúce zamestnanie,“ priblížil Vladimír Soták, generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová. Po skončení štúdia žiaci získavajú zamestnanie priamo v podniku.

Rozšíriť tento systém do viacerých podnikov plánuje štát zavedením duálneho vzdelávania od septembra 2015. Ak firma žiakovi poskytne 400 hodín praxe, bude si môcť za to znížiť daňový základ o 3¤200 eur za rok, čím podnikateľ na daniach ušetrí približne 700 eur. Štát tiež zamestnávateľom uhradí náklady v státisícoch eur súvisiace s administráciou systému duálneho vzdelávania. Za tieto peniaze zamestnávateľské zväzy získajú ľudí zabezpečujúcich udeľovanie certifikátov pre podniky poskytujúce odborné vzdelávanie.

„Tiež budeme napríklad kontrolovať odbornosť podnikových majstrov, aby sa nemohlo stať, že podnik príjme žiaka a nebude ho vzdelávať,“ ubezpečil prezident Zväzu automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. Ten tiež upozorňuje na to, že daňové úľavy by mohli byť ešte vyššie, keďže súčasných 700 eur po rozpočítaní na mesiace bude ledva stačiť na pokrytie stravných nákladov. Premiér Robert Fico nevylúčil možné úpravy počas schvaľovania zákona o odbornom vzdelávaní v parlamente.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Kia #firmy #študenti #prax