Výdavky na aktívnu politiku trhu práce išli v roku 2008 na Slovensku najmä na programy podporujúce dopyt po pracovnej sile, ktoré majú v zahraničí nízku prioritu. Upozorňuje na to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.
Slovensko, naopak, na rozdiel od zahraničia zaostávalo vo financovaní vzdelávacích programov, ktoré sú zamerané na zvýšenie kvality pracovnej sily. Ako IFP uvádza vo svojej analýze, v roku 2008 bol na Slovensku podiel stimulov pre začatie podnikania 37 % a podiel programov priamej tvorby pracovných miest 35 % na celkových výdavkoch, čo je výrazne viac než v Európskej únii. Pri vzdelávacích programoch (7 %) bol podiel výdavkov na Slovensku výrazne nižší a dosahoval iba pätinu priemeru EÚ.
IFP vo svojej analýze hodnotil dva programy aktívnych politík, a to absolventskú prax a príspevok na aktivačnú činnosť. „Vybrané dva programy výrazne nezlepšujú šancu participantov sa zamestnať,“ upozorňuje inštitút.
Účastníci absolventskej praxe dosahovali síce lepšie výsledky ako podobní neparticipanti po skončení programu, ale vysoké náklady na čistého zamestnaného účastníka podľa IFP naznačujú relatívne nízku celkovú efektívnosť výdavkov na tento program. Poberatelia aktivačného príspevku sa zamestnávali menej ako podobná skupina ľudí, ktorá aktivačnú činnosť nevykonávala.
„Ich šanca sa zamestnať bola nižšia o 6,3 percentuálneho bodu a z pohľadu zvyšovania zamestnávania preto nemožno hovoriť o efektívne vynaložených prostriedkoch,“ uvádza inštitút.
Napriek výraznému rastu celkových výdavkov v poslednom období sa Slovensko naďalej zaraďuje medzi krajiny s relatívne nižšími výdavkami na aktívne politiky trhu práce. „Hoci sa celkové výdavky na aktívne politiky od roku 2004 viac ako zdvojnásobili, keď stúpli z 0,07 % na 0,15 % hrubého domáceho produktu v roku 2008, v medzinárodnom porovnaní boli relatívne nízke,“ uvádza sa v komentári IFP. V roku 2008 dosahovali len tretinu priemeru Európskej únie.