Školskí odborári žiadajú zvýšenie platov učiteľov

Mzdy všetkých pedagógov by mal podľa nich garantovať štát bez ohľadu na zriaďovateľa školy. Vysokoškolské vzdelávanie musí zostať bezplatné, zlepšiť by sa malo aj vybavenie škôl. O prioritách dnes informoval predseda školských odborárov Ján Gašperan.

Štvorica stredopravých strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd už začala rokovania o programových tézach novej vlády, podrobnosti však nezverejnila. Pravdepodobná premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) však vylúčila spoplatnenie denného štúdia na vysokých školách a pripustila zmeny v oblasti financovania základných a stredných škôl.

„Nie je potrebné pedagogických zamestnancov zaťažovať veľkou novou legislatívou, treba vylepšovať tie veci, ktoré sa doteraz nepodarili,“ vyhlásil Gašperan. Odborári sú tiež proti prepúšťaniu. Za posledných desať rokov odišlo z materských, základných či stredných škôl 12 538 učiteľov a viac ako 9 000 nepedago­gických zamestnancov ako sú napríklad údržbári či upratovačky. Počet pracovníkov na vysokých školách sa napriek výraznému nárastu študentov zvýšil iba nepatrne.

Prioritou odborárov je zvýšenie platov učiteľov základných a stredných škôl na 1,2 až 1,6-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve; vysokoškolskí učitelia by mali zarobiť dvojnásobok priemerného platu na Slovensku. „My nehovoríme, že to bude v roku 2011. My hovoríme, že to bude vo funkčnom období nastupujúcej vlády,“ poznamenal Gašperan. Upozornil, že väčšina strán v svojom programe chcela posilniť platy zamestnancov školstva. Odborári tiež presadzujú, aby si učitelia mohli z daní odpočítať náklady na vzdelávanie.

Priemerný plat v školstve sa vlani pohyboval na úrovni 643 eur, čo bolo o približne sto eur menej ako bola výška priemerného zárobku na Slovensku. Minuloročný zárobok učiteľov základných a stredných škôl mierne prekročil priemernú mzdu v národnom hospodárstve, pedagógovia na verejných vysokých školách zarobili o 362,34 eur viac.

Zmeniť by sa podľa odborárov malo financovanie základných a stredných škôl, ktoré v súčasnosti dostávajú peniaze na žiaka. „Zohľadniť by sa mala aj náročnosť vzdelávania a personálneho zabezpečenia,“ dodal Gašperan. Súčasný systém financovania škôl opakovane kritizovali tiež riaditelia škôl, keďže školy sa sústredia na boj o žiaka.

Výdavky na školstvo by mali podľa Gašperana dosiahnuť hranicu šesť percent z hrubého domáceho produktu; v súčasnosti vraj ide na školstvo zo štátnych i súkromných peňazí necelých päť percent z výkonu ekonomiky. Zmeny, ktoré navrhli odborári, by si podľa nich vyžiadali celkovo zhruba 230 až 460 miliónov eur.

.[fs11 tac] | Zamestnanci
.[fs11 tac] |