Dnes už len vyštudovať školu nestačí. Pracovný trh sa mení, ktovie, či s vašou vysokou školou budete mať aj kde pracovať. Raz treba stavbárov, o pár rokov zasa nie. Ekonómov a právnikov tiež školy chrlia bez ohľadu na to, či budúci ekonómovia a právnici nájdu zodpovedajúce uplatnenie. A ešte k tomu hospodárska kríza ďalej zamiešala karty.
„Štatistické ukazovatele o nezamestnanosti absolventov vysokých škôl ukazujú, že sa v posledných rokoch podiel absolventov na celkovej nezamestnanosti pohybuje okolo šiestich percent,“ hovorí Monika Martinková, divízna riaditeľka pre produkty a marketing agentúry personálnej agentúry Trenkwalder. „K januáru 2007 pritom počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí tvorí len 8,5 percenta zo všetkých nezamestnaných absolventov. Hospodárska kríza zvýšila aj problémy s uplatnením vysokoškolákov. Dnes počet nezamestnaných absolventov stúpol už nad 10 percent.“ O koho je záujem?
Možno by sa študenti mali ešte pred výberom školy viac zaujímať o to, o koho majú zamestnávatelia záujem a čo dnes od budúcich zamestnancov požadujú.
Pretože nároky stále rastú. „Pri výbere vysokej školy, prípadne odboru by sa mali stredoškoláci orientovať predovšetkým podľa záujmu zamestnávateľov o absolventov vysokých škôl,“ zdôrazňuje Monika Martinková.
Dlhodobo si analýzu robí pracovný portál Profesia.sk.
„Ukazuje sa, že medzi absolventmi rôznych odborov sú obrovské rozdiely v tom, aké majú šance zamestnať sa,“ vysvetľuje Lucia Burianová z Profesie. „Suverénne najžiadanejší sú absolventi informaticky orientovaných fakúlt. Veľmi dobré postavenie na trhu práce majú aj absolventi stavebných a ekonomicky orientovaných fakúlt. Na opačnom konci rebríčka, s nízkym záujmom zamestnávateľov, sú pedagogické a právnické fakulty. Najmenší záujem je o absolventov poľnohospodárov.“
V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa potvrdzuje, že absolventi zahraničných vysokých škôl sú na tom podstatne lepšie z pohľadu záujmu zamestnávateľov o nich, ako tí, čo majú slovenský diplom. Súkromné školy síce predbehli verejné, ale len o malý krôčik. Môže to byť aj preto, že tieto školy poskytujú vzdelanie najmä v žiadaných odboroch, ako je napríklad manažment.
"Zaujímavý paradox vyplával na povrch pri porovnaní fakúlt na základe dvoch rozličných faktorov: po prvé, ak ide o záujem zamestnávateľov o absolventov školy, po druhé, ak ide o záujem o štúdium na škole (počet uchádzačov v pomere k prijatým). Ukázalo sa, že tieto dva faktory sú často v protiklade. Najvypuklejšie je to v prípade právnických fakúlt. Zamestnávatelia majú malý záujem o ich absolventov, ale na prijímacích pohovoroch stále vidno nadmerný záujem uchádzačov o štúdium. Na jedno plánované miesto sa hlási zhruba päť záujemcov.
Podobný trend, hoci v menšom meradle, sa týka aj zdravotníckych a filozofi ckých fakúlt. Úplne opačne je to pri fakultách orientovaných na informatiku a stavebníctvo. Napriek dobrému postaveniu absolventov na trhu práce je o štúdium na týchto fakultách relatívne malý záujem.
Zmenili sa nároky zamestnávateľov Požiadavky na absolventov sa v podstate nezmenili. Keďže ubudlo pracovných ponúk vhodných pre absolventov, zamestnávatelia striktnejšie vyžadujú spĺňanie zadaných kritérií. Najčastejšou požiadavkou v prípade absolventov je určite dvojjazyčnosť.
„U nás zamestnávame prevažne absolventov ekonomických smerov a ľudí s jazykovými znalosťami,“ dopĺňa Pavol Varga, HR manažér firmy Dell Slovensko. „U absolventov zisťujeme teoretické zázemie a všeobecný rozhľad. Plusom sú skúsenosti z praxe – tí šikovnejší pracujú už počas štúdia. Je ťažké plánovať päť rokov dopredu, po ktorých profi loch bude dopyte, dôležitejšie je pracovať na sebe počas celého štúdia. Od absolventov teda požadujeme teoretické znalosti, jazyky, všeobecný rozhľad a praktické skúsenosti. Ostatné ich naučíme. Nijaká škola nedokáže stopercentne pripraviť na realitu. A čo najviac chýba absolventom pri príchode do praxe a v čom je potrebné ich dovzdelávať? Sú to konkrétne systémy a procesy, ktorými je naša firma jedinečná – očakávam, že to bude inde podobné. Mnohým chýba vôľa vyniknúť, teda niečo, čo sa po anglicky nazýva drive. To sa však ťažko dá naučiť.“
Záujem zamestnávateľov je limitovaný dostupnosťou inej pracovnej sily s už vybudovanými pracovnými návykmi." Zamestnávatelia v súčasnosti uprednostňujú najmä absolventov ekonomických a technických vysokých škôl a právnických fakúlt," vyratúva Monika Martinková z agentúry Trenkwalder. „Naopak, najmenší záujem na trhu je o absolventov humanitných odborov, najmä pedagogických fakúlt, filozofi ckých fakúlt a umeleckých smerov. Neplatí to však plošne. Aj na týchto fakultách existujú odbory, ktoré nemajú problém s uplatnením svojich absolventov. Platí to najmä pre filologické smery zamerané na cudzie jazyky. Jedným z dôvodov môže byť aj fakt, že Slovensko stále nenaplnilo kvóty na tlmočníkov v európskych inštitúciách.“
Zamestnávatelia sa však pri výbere absolventa rozhodujú na základe prestíže vysokej školy. Tá nemusí byť vždy v súlade zs rankingom Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry ARRA. Najmä preto, že vzniklo množstvo malých vysokých škôl, organizačné formy zahraničných vysokých škôl či súkromné vysoké školy. Najväčší problém s uplatnením na trhu práce z pohľadu veľkých univerzít majú absolventi Prešovskej univerzity a pravdepodobne klesne dôvera aj v Trenčiansku univerzitu. Najrýchlejšie si prácu nájdu absolventi technických smerov zo Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Komenského a Žilinskej univerzity. To svedčí o pretrvávajúcom záujme o technikov a informatikov. Problém s uplatnením nemajú ani absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave a Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela.