Mesačnými príjmami boli nielen mzdy či výnosy z prenájmu alebo úrokov, ale aj starobné dôchodky a iné štátne sociálne dávky. Najpočetnejšia skupina – asi 1,7 milióna ľudí, mala v náhodne vybranom mesiaci minulého roka príjem do 10 000 Sk (331,94 eura). Druhou najpočetnejšou bola časť obyvateľov s príjmom od 10 000 do 20 000 Sk. Takýto príjem malo takmer 1,3 milióna obyvateľov. Približne 700 000 ľudí malo k dispozícii sumu 20 000 až 40 000 Sk (1327,76 eura). Zvyšných zhruba 170.000 malo príjem vyšší ako 40.000 Sk.
„V období posledných piatich rokov nedošlo k prehĺbeniu príjmovej diferenciácie,“ zhrnula Pauhofová. Zväčšovali sa však rozdiely medzi regiónmi Slovenska a najpomalšie rástli príjmy v severovýchodnej časti krajiny, dodala. Presnejšie údaje o celkovom majetku Slovákov zatiaľ podľa nej nie sú k dispozícii.
Už v minulosti zaznievali názory, že ani rast priemernej mzdy v predchádzajúcich rokoch nemusel zachytiť reálny stav príjmov v spoločnosti. Hoci priemerná mzda vlani stúpla napríklad v porovnaní s rokom 2005 o 4508 korún (149,64 eur), nárast mohlo do veľkej miery spôsobiť napríklad zvyšovanie príjmov vrcholových manažérov. Priemerný starobný dôchodok koncom vlaňajška vzrástol na úroveň 9431 korún (313 eur).
Rozdiely v príjmoch na Slovensku sú podľa Pauhofovej výrazne nižšie ako v iných regiónoch sveta. Podľa skoršej štúdie vedeckej pracovníčky od polovice deväťdesiatych rokov vzrástol majetok najbohatších ľudí planéty na zhruba 33 biliónov dolárov (25 biliónov eur, 753 biliónov Sk) z asi 16,6 bilióna dolárov (11 biliónov eur, 331 biliónov Sk). Na strane druhej sa od roku 1960 do roku 2000 takmer trojnásobne rozrástla skupina najchudobnejších krajín. Do kategórie najzaostalejších štátov bolo podľa medzinárodne uznávaných kritérií zaradených na prelome milénia 71 krajín z pôvodných 25.