Platy pôjdu hore učiteľom i úradníkom

Od štyroch do siedmich percent si od januára platovo polepšia ľudia, ktorí pracujú vo verejnom sektore.

02.10.2008 13:16
c Foto:
Ilustračné foto
debata

Štátom plateným zamestnancom sa od januára zdvihnú platy najmenej o štyri percentá. Väčšina ľudí, ktorí pracujú vo verejnom sektore, si však polepší minimálne o sedem percent. Vyplýva to z kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, na ktorých sa tento týždeň dohodli zástupcovia vlády, odborov a samosprávy. Platy stoviek tisíc Slovákov, ktorí pracujú v štátnej alebo verejnej službe, sa opäť zvýšia po roku.

„Dohoda v žiadnom prípade nemení plány vlády pokiaľ ide o stanovenie (verejného) deficitu,“ povedal vo štvrtok štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Cieľ vlády Roberta Fica skresať schodok verejných financií na budúci rok na 1,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) tak zostane zachovaný. Valorizácia miezd si vyžiada zhruba päť miliárd korún (166 miliónov eur), doplnil Palko, podľa ktorého by rast platov nemal mať neželaný vplyv na infláciu.

Hoci väčšine zamestnancov v školstve, zdravotníctve a kultúre sa základné platové tarify majú zvýšiť o sedem percent, ich mzdy by napokon po započítaní ďalších zložiek mohli byť ešte vyššie. „Očakáva sa minimálny rast na úrovni 8,6 percenta,“ poznamenal viceprezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Gašperan. Dohodnuté kolektívne zmluvy pred podpisom ešte samostatne prerokuje vláda, orgány samospráv a odborári.

Kolektívna zmluva zaručuje rast miezd zamestnancom vysokých škôl o päť percent. „Aj na vysokých školách je vytvorený priestor na rovnaké percentuálne zvýšenie platov ako v regionálnom školstve,“ zdôraznil Gašperan. S dohodou sú podľa neho spokojní aj školskí odborári. Tí nedávno hrozili štrajkom v prípade, že vláda zvýšené nároky na prácu učiteľov nevyváži výraznejším rastom platov. „Nepredpokladám, že by sme robili teraz protestné aktivity,“ dodal Gašperan.

Pred rýchlym rastom platov nad možnosti ekonomiky pred časom varoval guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko. Zvyšovanie miezd by v dlhodobom horizonte podľa neho nemalo prevýšiť produktivitu práce. „Aj napriek miernemu spomaleniu dynamiky miezd nie je možné mzdový vývoj (…) považovať za primeraný makroekonomickému vývoju,“ komentovala tento týždeň rast platov za uplynulé obdobie centrálna banka.

Zástupcovia odborov sa v dohode s vládou začiatkom roka zaviazali, že v období prechodu na euro nebudú tlačiť na rýchlejší rast miezd v porovnaní s produktivitou­ práce.

debata chyba