Analýza Eurostatu ukázala, že aj v Európskej únii sú takisto viac postihnutými zamestnanci s nižším vzdelaním.
„Napriek všetkému majú našinci stále viac záujem o prácu v zahraničí, ich počet skôr stúpa,“ hovorí Júlia Juríková z agentúry Domino v Partizánskom.
Kto však chce v zahraničí pracovať, musí vopred splniť základnú požiadavku – aspoň uspokojivé ovládanie jazyka daného štátu.
To znamená, že úroveň znalosti musí byť primeraná a rozumne potrebná na riadne plnenie úloh. Vnútroštátne koncepcie ochrany alebo podpory jazyka v členskom štáte sú v súlade s právom ES, nesmú však umožňovať diskrimináciu štátnych príslušníkov iných členských štátov, hovorí smernica Európskej komisie.
Zásada nediskriminácie napríklad vylučuje ustanovenie podmienky, že znalosť jazyka musí byť nadobudnutá na území daného štátu. Takisto nie je možné vyžadovať ovládanie cudzieho jazyka na úrovni rodného jazyka. Ako však ukazuje prieskum v pracovných agentúrach, mnohí ľudia stále neovládajú ani základné frázy.
„Najmä pri nižších pozíciách je to veľký problém,“ uvádza Marek Úradník z pracovnej agentúry Asscon, sídliacej na Orave. „Momentálne sprostredkúvam pracovníkov do nemecky hovoriacich krajín, konkrétne do Rakúska. Je to oblasť gastronómie. Kandidáti majú najviac záujem o pomocné práce, ale bohužiaľ neovládajú jazyk.“
„Ľudia sa zaujímajú o akékoľvek pracovné pozície, či už kvalifikované, alebo nie,“ informuje Monika Kolčáková z APPRIME agency v Poprade. "Väčšina životopisov, ktoré denne dostávame, je bez znalosti jazyka. Situácia sa takým záujemcom skomplikovala.
V terajšej situácii, keď dopyt prevyšuje ponuku, je momentálne nemožné umiestniť uchádzača bez znalosti jazyka. Na niektoré pracovné pozície, kde predtým nebola znalosť jazyka podmienkou, teraz zahraniční zamestnávatelia žiadajú minimálne základnú úroveň," zdôrazňuje. Na východe Slovenska je ešte stále najvyššia nezamestnanosť.
O aké profesie v zahraničí majú teda záujem, kde by sa mohli naši nezamestnaní uplatniť? „Viac si v zahraničí žiadajú opatrovateľky,“ vymenúva Monika Kolčáková. „Tiež hľadajú skúsených mäsiarov, vykosťovačov. Pri týchto pozíciách zamestnávatelia v zahraničí nevyžadujú znalosť jazyka, pretože je ťažké nájsť kandidátov s dostatkom skúseností a zručnosti. Predpokladáme, že sa zvýši záujem o prácu au–pair, kde sa môžu uchádzačky so slabou znalosťou jazyka zdokonaliť, a pritom svoje náklady v zahraničí znížiť na minimum, keďže stravu a ubytovanie im poskytnú priamo v rodine. Tým sa im otvoria dvere k novým pracovným príležitostiam v budúcnosti.“
Počas minulej sezóny menej pracovníkov hľadali v zahraničí v gastronómii a hoteloch. Začiatok sezóny sa oddialil, kapacita hotelov nebola naplno využitá.
„Najvýraznejšie zmeny sme zaznamenali v strojárskom priemysle,“ uvádza Monika Kolčáková. "Najmä v Holandsku a Belgicku, kde zastavili nábor nových pracovníkov, pretože tí, ktorí tam zostávali, sa snažili svoje miesta udržať. Záujem stále je o lekárov špecialistov a zdravotné sestry.
Všade sa nedá pracovať bez povolenia
- Väčšina pôvodných členských krajín, okrem Veľkej Británie, Írska a Švédska, zaviedla prechodné obdobie na voľný pohyb pracovných síl. Najdlhšie však môže trvať len do 30. apríla 2011.
- Pracovné povolenie už nevyžadujú v Španielsku, vPortugalsku, vo Fínsku, v Grécku a Taliansku. Tieto krajiny po dvojročných prechodných opatreniach otvorili svoje pracovné trhy.
- Povolenie na prácu nie je potrebné ani v krajinách, ktoré spolu so Slovenskom vstúpili do EÚ. Úplne otvorilo pracovný trh Holandsko, Luxembursko a Belgicko.
- K 1. januáru 2007 vstúpili do Európskej únie dva nové štáty – Bulharsko a Rumunsko. Tieto krajiny otvorili svoje pracovné trhy aj pre občanov Slovenskej republiky. Občania oboch nových členských krajín majú tiež voľný prístup k práci na Slovensku.
- Podľa právnych úprav Európskych spoločenstiev znamená voľný pohyb osôb nielen právo pracovať, ale aj právo hľadať si prácu. Nároky na podporu v nezamestnanosti však nevznikajú uchádzačom o prácu automaticky. Na to, aby ich dostávali, musia pred tým v danom štáte určitý čas pracovať.