Pracovné agentúry sa chcú očistiť od podvodníkov

Zhoršujúca sa ekonomika vedie firmy k tomu, aby namiesto riadnych zamestnancov prijímali čoraz viac ľudí cez pracovné agentúry. Tých totiž môžu v prípade straty objednávok kedykoľvek a bez vyplatenia odstupného prepustiť.

10.10.2012 06:18
Automobilka, práca, Volkswagen Foto:
Pracovné agentúry dodávajú pracovníkov veľkým firmám – aj automobilkám.
debata (28)

Momentálne má na Slovensku licenciu vyše tisíc personálnych agentúr, no s ňou v drvivej väčšine aj katastrofálnu povesť. Povinnosti voči „lízingovým“ pracovníkom obchádzajú a nútia ich prijať podstatne horšie mzdové a pracovné podmienky, než na aké majú zo zákona nárok. Pomôcť vyčistiť trh od agentúr, ktoré podnikajú nekorektne, by mal nový Zákonník práce, zavedenie odvodov z práce na dohody či plánovaná novelizácia zákona o službách zamestnanosti.

Podľa Petra Pašku, riaditeľa pracovnej agentúry Pro Activ, z celkového počtu súčasných agentúr seriózne podniká nanajvýš päť percent. „Podmienky porovnateľné s tými, aké majú normálni zamestnanci firiem, garantuje ľuďom, ktorých si najíma, len zopár z nich,“ hovorí zástupca agentúry, ktorá sprostredkúva pracovné príležitosti zhruba tisícke ľudí. „Požičiavajú“ si ich od nej najmä veľké elektrotechnické a strojárske spoločnosti.

Agentúry najčastejšie neplatia odvody z celej výšky mzdy zamestnanca, prípadne ich neplatia vôbec. Klasickou fintou je, že agentúra dá pracovníkovi len minimálnu mzdu. A do úrovne, akú má zo zákona dostať, ju dorovná inými benefi tmi. Napríklad formou gastrolístkov, vyplácaním cestovného, na ktoré bežný zamestnanec firmy všeobecne nemá nárok.

„Lízingový pracovník tak v konečnom dôsledku dostane na ruku rovnako ako riadny. No v skutočnosti je jeho sociálna ochrana výrazne slabšia. Nízke odvody sa mu neskôr premietnu v nízkom nemocenskom zabezpečení alebo v starobnom či invalidnom dôchodku pod hranicou hmotnej núdze,“ vysvetľuje Paška.

Mnohé agentúry dávajú ľuďom už vopred podpisovať bianco výpovede. Alebo ich neprijímajú na riadne zamestnanecké zmluvy, ale na dohody, prípadne umelecké či autorské zmluvy – aj keď im to zákon už dnes zakazuje. Viaceré sú majetkovo prepojené so zamestnávateľom, ktorý cez ne „šetrí“ na zamestnancoch. Bežnou praktikou je, že sa väčšia agentúra rozdelí na viacero menších, a kým pôvodná ďalej prijíma ľudí ako zamestnancov, ostatné už len na dohody. „Preto sme aj my, predstavitelia korektných agentúr toľko bojovali za úplné zrušenie dohôd,“ pripomína.

Agentúrne zamestnávanie je bežný pracovnoprávny vzťah využívaný v celej Európe, ale vo vyspelom svete preň platia iné pravidlá ako na Slovensku. V Nemecku či Rakúsku dokonca agentúrni pracovníci zarábajú viac ako kmeňoví.

„Agentúry fungujú na celom svete a sú prínosom pre zamestnanosť aj pružnosť pracovného trhu. Problém je, že na Slovensku funguje príliš mnoho neserióznych agentúr, ktoré vlastnú chamtivosť nadraďujú nad princípy, ktorých by sa mali držať,“ hodnotí Bruna Beata Jakub, šéfka slovenskej pobočky Adecco Group. Táto pracovná agentúra je tretím najväčším svetovým zamestnávateľom. Na Slovensku, kde pôsobí od roku 2002, len minulý rok dodala kľúčovým klientom ako Volkswagen, Hewlett Packard a inýmvyše 3 800 zamestnancov. Ďalších takmer 40–tisíc záujemcov o prácu má v databáze.

„Vo veľkých medzinárodných spoločnostiach pracuje až okolo 20 percent agentúrnych pracovníkov. V mnohých odvetviach je táto forma najímania zamestnancov takmer nevyhnutná,“ tvrdí. A pripomína napríklad stavebníctvo, kde sa od novembra do februára pravidelne prejavuje pracovný útlm, no potom príde leto a potreba robotníkov rádovo rastie.

Podľa čestného prezidenta Asociácie personálnych agentúr Slovenska a šéfa agentúry Trenkwalder Luboša Sirotu na Slovensku prostredníctvom personálneho lízingu zarába ročne približne 30–tisíc ľudí, pričom potenciál je 50–tisíc. Zastúpenie agentúrnych zamestnancov vo firmách dosahuje približne 0,6 percenta, pričom v Európe je to výrazne viac, až okolo 1,6 percenta. Najsilnejšie zastúpenie majú v najvýkonnejších ekonomikách, napríklad vo Veľkej Británii, najnižšie v Grécku. „Veľkým pozitívom personálneho lízingu je fakt, že naberá pracovníkov najmä spomedzi nezamestnaných, pričom veľká ich časť získa výrazne vyššiu šancu nájsť si zamestnanie na dobu neurčitú,“ tvrdí.

Meno serióznych poskytovateľov však kazia stovky „jednochlapových agentúr“, ktoré síce získali od kompetentného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na túto činnosť licenciu, no kvalitu ich práce štátne inštitúcie dostatočne nekontrolujú a prešľapy nepostihujú. „Platná legislatíva by potrebovala zásadnú zmenu, aby licencovanie nebolo iba formálne,“ mieni. Ideálnou príležitosťou na zmeny je podľa neho práve pripravovaná novela zákona o službách zamestnanosti.

Sprísnenie kontroly činnosti agentúr v rámci tohto zákona sľubuje aj ministerstvo práce. „Po jednom–dvoch prešľapoch automaticky prídu o licenciu,“ zdôrazňuje štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Novela by sa podľa neho mala schvaľovať približne v polovici roka 2013.

Skeptickí sú však zatiaľ odborári. „Už keby sa dodržiavala súčasná legislatíva, nebolo by nekorektných agentúr. Politici však ticho hovoria – buďme radi, že sú ľudia zamestnaní aspoň takto,“ myslí si predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.

Agentúry dočasného zamestnávania

  • na oficiálnych stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je momentálne zaevidovaných 1 095 pracovných agentúr, z toho asi 750 funkčných
  • pracovné agentúry pôsobia najmä v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, poskytujú firmám ľudí na krátkodobé a nárazové práce, iba v Bardejove ich napríklad vlani bolo registrovaných až 70
  • agentúrnych zamestnancov je podľa predsedu Asociácie personálnych agentúr Luboša Sirotu len asi 30–tisíc, čiže na jednu agentúru ich pripadá priemerne iba 30, podľa odborníkov by Slovensku stačilo aj 10 transparentne pôsobiacich agentúr
  • agentúrni zamestnanci by mali mať rovnaké práva, odmeny za prácu a ďalšie istoty ako kmeňoví, no agentúry to nedodržujú, kontroly inšpektorátov práce sú neúčinné, postihy slabé, licencie odobrali zatiaľ len niekoľkým
  • nový Zákonník práce činnosť agentúr nijako neobmedzí ani nesprísni, čo najmä v terajšej ekonomickej situácii môže vyvolať až nekontrolovaný nárast počtu „lízingových“ pracovníkov vo firmách

Čo hovorí o agentúrnom zamestnávaní zákon

  • Zákonník práce: pracovné podmienky dočasne prideleného zamestnanca vrátane mzdových musia byť porovnateľné s kmeňovým zamestnancom, agentúra nesmie zamestnať pracovníka na dohody
  • Zákon o službách zamestnanosti: pracovná agentúra musí pracovníka prijať na riadnu zamestnaneckú zmluvu, nie na prácu na dohodu
  • Smernica Európskeho parlamentu: základné pracovné podmienky dočasne pridelených zamestnancov musia byť minimálne tie isté, ako keby užívateľský zamestnávateľ zamestnával v danej pozícii kmeňového zamestnanca

Ako nečestné agentúry zarábajú na zamestnancoch

seriózna agentúra

  • brutto mzda zamestnanca 600

(rovnaká, akú má – vrátane príplatkov – kmeňový zamestnanec firmy)

  • z toho netto mzda 477
  • celkový príjem zamestnanca 477
  • odvody zamestnávateľa (35,2%) 214,80
  • rezervy (na neprítomnosť – sviatky a pod. ) 170,28
  • stravné 34,08
  • cestovné 0

celkové mesačné náklady agentúry na zamestnanca 1 072,80

neseriózna agentúra

  • brutto mzda zamestnanca

(vrátane príplatkov) 317 (minimálna mzda)

  • z toho netto mzda 275
  • cestovné 202
  • celkový príjem zamestnanca 477

    (rovnaký ako v serióznej agentúre)

  • odvody zamestnávateľa 113,49
  • rezervy (na neprítomnosť – sviatky a pod.) 89,96
  • stravné 34,08

celkové mesačné náklady agentúry na zamestnanca 756,53 rozdiel medzi nákladmi v prospech neserióznej agentúry 316,27

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba