„V susedných Čechách skončilo odbornú školu pre automobilku Škoda v minulom roku 165 mladých ľudí, z toho 159 hneď nastúpilo na plnohodnotné pracovné miesto. Niečo podobné by sme chceli dosiahnuť aj tu Slovensku,“ povedal Július Hron, viceprezident Združenia automobilového priemyslu.
Zamestnávatelia tak v utorok vybrali 21 pilotných škôl, s ktorými budú spolupracovať na zapájaní sa mladých ľudí do praxe. Ak sa projekt osvedčí, v budúcom roku by mohlo prísť v spolupráci s ministerstvom školstva k jeho rozšíreniu na všetkých 550 odborných škôl.
„Každá z týchto škôl už má systém spolupráce s podnikmi a teraz v nich pribudne manažér zodpovedný len za kooperáciu školy s praxou. Jeho úlohou bude naplno využívať možnosti zákona o odbornom vzdelávaní, teda nábor študentov na prax, získanie štipendia či rôznych kvalifikácií potrebných pre výkon budúceho povolania,“ dodal Hron.
Zamestnávatelia budú od škôl na odplatu požadovať prijímanie kvalitných študentov so záujmom o prácu. Šikovní študenti zas za získanie štipendia budú musieť podniku podpísať, že po skončení školy v ňom ostanú pracovať minimálne päť rokov.
Zmyslom reformy školstva je aj rušenie nadbytočných kapacít. „Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale dnes majú stredné školy kapacity prijať 88-tisíc študentov, kým trh je reálne schopný zamestnať len 44-tisíc. Určite teda bude musieť prísť aj k rušeniu nepotrebných škôl,“ dodal prezident Združenia automobilového priemyslu Jaroslav Holeček. Ušetrené peniaze sa budú dať spätne investovať do zlepšovania vzdelania žiakov.
V budúcnosti by sa teda nemalo stávať, aby ľudia až po skončení učňovky reálne začali uvažovať, kde budú pracovať. „Dnes je napríklad bežné, že o prácu v automobilovom priemysle sa zaujímajú ľudia so skončeným vzdelaním čašníka, kuchára či maliara. Ak sa zamestnávateľ rozhodne siahnuť po takýchto ľuďoch, musí nanovo investovať do ich vzdelania,“ dodal Holeček.
Všetci zamestnávatelia pritom jednoznačne tvrdia, že vzdelávanie mladých ľudí je v prvom rade úlohou štátu a firmy môžu podať len pomocnú ruku.
„Napríklad cez sústavu národných povolaní dať informácie, o aké pracovné pozície bude v ekonomike dlhodobo záujem. Takýto zoznam žiadaných odborov pomôže aj rodičom pri rozhodovaní, na akú školu dajú svoje dieťa,“ hovorí Igor Patráš z Republikovej únie zamestnávateľov.
Dnes si napríklad veľa mladých ľudí myslí, že budúcnosť nemá práca v baníckom priemysle. „Toto nie je pravda, ťažby sú na rekordných úrovniach. Okrem uhlia k zvyšovaniu produkcie pomáha ťaženie štrkov či mastenca,“ dodal Fedor Boroška, riaditeľ úradu Slovenskej banskej komory. Na druhej strane pre súčasné potreby baníkov stačí na Slovensku len jedna odborná škola.
Väčšie prepojenie s praxou pomôže mladým ľuďom získavať rôzne kvalifikácie potrebné pre budúci výkon povolania. „Dnes napríklad žiadny operátor poľnohospodárskych strojov po skončení školy nemá vodičský preukaz na kombajn. Tieto stroje totiž stoja od stotisíc do dvestopäťdesiattisíc eur, a tak nie je v silách žiadnej školy zabezpečiť ich pre potreby svojich žiakov,“ uzavrel Miroslav Maxon zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Zmena tohto stavu by mohla nastať po lepšom prepojení s praxou.