Ponuky práce budú povinne aj s platmi

Pri pohľade na pracovné inzeráty budete hneď vedieť, kam ani nemáte posielať životopis, pretože ponúkajú málo peňazí. Asi také sú očakávania po tom, čo parlament schválil novelu Zákonníka práce, na základe ktorej bude musieť byť ponúkaný plat zo zákona povinnou súčasťou inzerátu. Konkrétne hodinová sadzba hrubej mzdy. Tú potom bude musieť zamestnávateľ dodržať.

18.02.2018 15:00
debata (98)

Od novely sa očakáva, že zamestnávateľom aj zamestnancom ušetrí čas, keďže ľudia nebudú chodiť na pohovory, ak ich mzdová ponuka v inzeráte neuspokojí. Zverejňovanie platov by tiež malo tlačiť na zvyšovanie miezd tam, kde na ne zamestnávatelia majú peniaze, ale doteraz neboli nútení platy zvyšovať. Posilní sa teda súťaž a bude tlak na vyššie mzdy v odvetviach, ktoré na to majú.

Novelu navrhli poslanci Smeru. Už predtým prišiel s podobnou iniciatívou opozičný nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ten však navrhoval uverejňovať celý hrubý plat.

Priemerná hrubá mzda v krajine dosahuje asi 1 000 eur za mesiac a hodinová sadzba necelých 6 eur. Stále sú však oblasti na východe či juhu stredného Slovenska, kde ľudia berú minimálnu mzdu. Tá je 480 eur mesačne, teda asi 2,80 eura za hodinu.

Zamestnávatelia nesúhlasia

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení nie je novou legislatívnou úpravou nadšená. „Stanoviť presnú mzdovú ponuku možno azda iba pri pracovných pozíciách, ktoré sú štandardné pre väčšiu skupinu zamestnancov. Pri miestach vyžadujúcich si strednú a vyššiu kvalifikáciu je veľmi zložité vopred zistiť, čo môžeme od prijatého uchádzača očakávať,“ komentovala novelu asociácia cez svoju hovorkyňu Miriam Špánikovú.

Vyhovoval im doterajší stav, keď firmy mzdové rozpätie uvádzali na dobrovoľnej báze a plat sa dohodol až na pohovore. „Sme toho názoru, že zmena legislatívy zároveň pre určité vysokokvalifikované pozície odkryje obchodné tajomstvo podnikov a ich konkurenčnú výhodu voči ďalším firmám. Je možné, že nastane ešte väčšia fluktuácia zamestnancov,“ uviedla Špániková.

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník však vidí dva pozitívne efekty novely. „Vyššia vyjednávacia pozícia zamestnancov – keďže budú vedieť poukázať na aktuálne ponúkané platy, a tiež ukázanie reality platov ženských povolaní,“ vraví Páleník. Má na mysli sestričky, opatrovateľky, učiteľky, ktorých mzdy sú často nedôstojné. Inými slovami, zverejňovanie platov by demaskovalo diskrimináciu či podhodnotenie v odmeňovaní.

„Pri pracovných náboroch v zahraničných alebo medzinárodných inštitúciách je celkom bežné, že v rámci pracovnej ponuky zverejňujú aj ponúkané mzdové ohodnotenie alebo aspoň jeho rozpätie, ktoré sa neskôr konkretizuje podľa spôsobilosti a skúseností prijatej osoby,“ vraví právnička Janka Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, zaoberajúca sa diskrimináciou a ľudskými právami. Študovala v Oxforde, má teda skúsenosť zo zahraničia.

Okrem toho, že zverejňovanie informácií o platových podmienkach je podľa nej „korektné k všetkým osobám, ktoré sa o ponúkané miesto môžu uchádzať“, môže zároveň prispieť aj k zmierneniu diskriminácie žien pri prijímaní do zamestnania.

Z výskumov totiž vychádza, že ženy si pri prijímaní do zamestnania pýtajú nižšiu mzdu než muži, s čím podľa nej mohli zamestnávatelia až doteraz programovo počítať. „Takéto opatrenie môže tiež vo všeobecnosti zmierňovať diskrimináciu v odmeňovaní v širšom meradle – pretože u zamestnávateľov prestanú byť tabu nástupné platy na mnohých pozíciách, a preto si zamestnanci a zamestnankyne budú môcť svoje mzdy porovnávať,“ vraví Debrecéniová. Je však podľa nej otázne, čo takéto opatrenie prinesie v praxi a či napríklad nevytlačí výberové konania do viac neformálnej sféry, čím sa môžu nerovnaké príležitosti v porovnaní s dneškom ešte posilňovať.

Niektorí už zverejňujú

Podľa Nikoly Richterovej zo spoločnosti Profesia je platové vyjednávanie pre mnohých uchádzačov veľmi stresujúce. Často ho považujú za najhorší moment celého pohovoru. Dokazuje to aj ich prieskum. "Jeho výsledkom je, že Slováci považujú za efektívnejší spôsob zvýšenia platu zmenu zamestnania, ako vyjednávanie so svojím šéfom,“ vraví Richterová. Teoreticky tak podľa nej platí, že uchádzači budú mať pri zverejnení aspoň základnej zložky platu väčší prehľad o tom, koľko si môžu vypýtať.

Zamestnávateľom, ktorí budú zverejňovať plat, to zas môže priniesť viac reakcií, domnieva sa. Minulý rok boli na Profesia.sk platové informácie zverejnené v 23 percentách ponúk. Richterová však podotýka, že nie všetkým zamestnávateľom, ktorí dnes zverejňujú v inzeráte plat, príde aj viac životopisov. V priemere reaguje na inzeráty so zverejnenými platmi o 16 percent viac záujemcov. Viac ponúk so zverejneným platom evidujú na Profesii v oblasti IT, umení a kultúre či manažmente, naopak, menej ich je v štátnej správe, poisťovníctve či v chemickom priemysle.

Miloš Lacko z katedry pracovného práva z Trnavskej univerzity vníma zmenu v legislatíve pozitívne. Či už ide o uchádzačov z úradov práce, alebo o záujemcov hľadajúcich lepšie mzdové ohodnotenie. „U týchto skupín osôb sa posilní vyjednávacia pozícia počas výberových konaní,“ vraví Lacko. Platí to však podľa neho o tých záujemcoch o pracovné miesta, ktorých odbornosť či profesia je na trhu práce veľmi žiadaná. Myslí si tiež, že do určitej miery môže zmena zákona posilniť identifikáciu tých uchádzačov o zamestnanie vedených v evidencii úradov práce, ktorí nemajú o sprostredkovanie práce reálny záujem.

Zverejňovanie platov privítal aj minister práce Ján Richter. Od povinnosti zverejňovať plat očakáva „zvýšenie transparentnosti a konkurencie“.

„Pri inzerovaní pracovnej pozície v Rakúsku musí každá firma zverejniť ponúkaný plat, ktorý potom pri podpise zmluvy už nesmie podliezť. Môže sa s uchádzačom nakoniec dohodnúť na vyššom plate, ale nesmie podliezť ten, čo zverejnila. V Česku majú povinnosť zverejniť mzdu všetky firmy, ktoré inzerujú na stránkach úradu práce. V Británii takáto povinnosť síce nie je, ale firmy to bežne robia,“ vraví Milan Kuruc, ktorý pracuje v oblasti informačných technológií a založil občianske združenie Pracujúca chudoba.

Zverejňovanie platov podľa neho pomôže tomu, aby sa konkurencia zo strany zamestnancov presunula na stranu firiem. „Doteraz platilo, že prácu získal ten, kto si vypýtal nižšiu mzdu. Teraz si v platových ponukách budú konkurovať firmy. Keďže na Slovensku máme vo všetkých profesiách neadekvátne nízke mzdy, takéto opatrenie môže pomôcť uchádzačom o miesta a zamestnancom o mzde lepšie vyjednávať,“ myslí si Kuruc.

Firmy si podľa neho nebudú môcť dovoliť ponúkať extrémne nízke mzdy, pretože podľa analýzy spoločnosti Deloitte z Rakúska sa ukazuje, že podhodnotené mzdy pôsobia v čase nedostatku pracovných síl na uchádzačov odstrašujúco a firmám nechodia životopisy.

98 debata chyba
Viac na túto tému: #práca