Nájsť prácu je ťažké aj s titulom

S príchodom leta na úradoch práce končia desaťtisíce mladých ľudí s ukončeným štúdiom. Až dvaja z troch stredoškolákov sa vyhnú problému s uplatnením na trhu práce pokračovaním štúdia na vysokej škole. No po jej absolvovaní hlavne študenti humanitných smerov stoja pred otázkou, ako sa presadiť na slovenskom trhu práce.

06.06.2016 08:00
práca, počítač Foto:
Istotu nájdenia práce ponúkajú študentom hlavne rekvalifikácie v technických smeroch. Na trhu sú najviac žiadaní najmä IT špecialisti
debata (81)

„Veľmi som chcel mať vysokoškolský titul a rozhodol som sa pre štúdium histórie spolu so všeobecnou a aplikovanou etikou. Teraz, po skončení školy zisťujem, že na pracovných portáloch je nulová ponuka práce pre ľudí s mojím vzdelaním,“ povedal študent Mário Simon zo Šale. Ten rovnako ako väčšina študentov humanitných smerov začína riešiť problém uplatnenia sa na slovenskom trhu práce.

„Rozposlal som životopisy a uvažujem aj nad rekvalifikáciou. Ak mi to nevyjde, je tu ešte možnosť odísť pracovať do zahraničia. Láka ma Anglicko aj Nemecko, ale tam napriek titulu budem musieť pracovať manuálne a teraz začínam ľutovať, že som sa pred piatimi rokmi nerozhodol pre iný študijný odbor,“ pokračoval Simon.

Vo svojom odbore po skončení vysokej školy nepracuje až 55 percent vysokoškolákov. Podľa analýzy Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky sa na študovanie odborov neuplatniteľných v praxi ročne zbytočne v školstve minie až 140 miliónov eur. Podniky totiž pri najímaní zamestnancov dávajú prednosť ľuďom s technickým vzdelaním.

„Úplne iné sú skúsenosti s IT špecialistami, ktorí ukončia niektorú z prestížnych fakúlt, než s absolventmi sociálnej práce, ktorých je zas na trhu prebytok a ťažko si hľadajú uplatnenie. Rovnako platí, že lepšie sú vo všeobecnosti skúsenosti s absolventmi tradičných univerzít a vysokých škôl, než s tými, ktorí vychodili "vidiecke“ školy, ktoré často čelia problémom s akreditáciou. Samozrejme, vždy sa nájdu výnimky," uviedol Branislav Holík, hiring manager personálnej agentúry McROY. Firmy tiež viac preferujú ľudí, ktorí počas štúdia absolvovali nejakú prax či brigádu.

Pozitívne je u zamestnávateľov vnímaná aj snaha o rekvalifikáciu. „Treba si uvedomiť, že rekvalifikáciou urobíte z človeka, ktorý ukončil odbor kuchár-čašník, iba ťažko IT špecialistu. Na druhej strane, vždy je lepšie sa rekvalifikovať, než "sedieť na zadku“ a poberať podporu. No je potrebné zvážiť svoje reálne možnosti a dopyt po profesiách na trhu. Napríklad, slovenským firmám dlhodobo chýbajú vodiči vysokozdvižných vozíkov, čo je profesia, na ktorú sa dá rekvalifikovať pomerne jednoducho. Navyše, ponúka aj slušný zárobok," dodal Holík.

Pre vysokoškolákov štát ponúka aj zaujímavé rekvalifikácie v IT oblasti. V rámci programu REPAS môžu vysokoškoláci s humanitným vzdelaním získať technické vedomosti v ovládaní programu SAP. Ten sa skladá z rôznych modulov zameraných napríklad na spracovanie účtovníctva, vozidlového parku či personálnych údajov väčšej spoločnosti. Ovládanie programu tak uľahčuje zamestnanie sa v stredných a väčších spoločnostiach. Ľudia s väčšími znalosťami IT sa v rámci rekvalifikácie môžu naučiť aj samotné programovanie SAP v jazyku ABAP. Cena jedného takéhoto rekvalifikačného kurzu je vyše tisíc eur a v prípade schválenia ho absolventovi kompletne uhradí úrad práce.

„Keďže na poskytnutie príspevku na rekvalifikáciu nie je právny nárok, všetky predložené požiadavky na rekvalifikáciu sú príslušnými zamestnancami úradov práce, sociálnych vecí a rodiny posudzované individuálne a musia spĺňať stanovené podmienky oprávnenosti v rámci procesu zhodnocovania efektívnosti a účelnosti,“ priblížila Jana Lukáčová, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

V praxi sú pri rekvalifikácií uprednostňovaní dlhodobo nezamestnaní s nižším vzdelaním. Veľkú váhu má aj pohovor nezamestnaného so štátnym úradníkom, ktorý sa snaží zistiť, akú predstavu má nezamestnaný o kurze, a či vôbec dokáže nadobudnuté vedomosti aj využiť v reálnom živote.

Hlavne absolventi škôl v okresoch s vysokou nezamestnanosťou budú musieť dochádzať za prácou. Práve pre nich má štát pripravené viaceré formy podpory. Po troch mesiacoch evidencie na úrade práce získavajú všetci nezamestnaní nárok na „príspevok na dochádzku za prácou“. Prostredníctvom neho sa štát snaží motivovať ľudí z regiónov s vysokou nezamestnanosťou dochádzať za prácou do priemyselných oblastí s nedostatkom pracovnej sily.

„Už viac ako rok chodím na týždňovky do priemyselného parku neďaleko Bratislavy. Prvého pol roka som mal nárok na preplatenie cestovného od úradu práce a celkom ma to potešilo. Každý mesiac som totiž vďaka tomu ušetril okolo 50 eur,“ povedal Ján Koszta z Komárna. Štát totiž cestovné ľuďom dochádzajúcim za prácou uhrádza len prvých 6 mesiacov a maximálna výška mesačného príspevku je stanovená na 135 eur.

Ešte viac peňazí môžu ľudia od štátu získať, ak si kvôli novej práci musia platiť nájom. Po predložení platnej nájomnej zmluvy úrad práce uhradí až 80 percent z nájmu. Maximálna výška štátneho mesačného príspevku je v tomto prípade 250 eur.

„Keďže môj zamestnávateľ poskytuje bezplatné ubytovanie, túto podporu som ja využiť nemohol,“ dodal Koszta. Na získanie tohto príspevku musí byť nová práca vzdialená minimálne 70 kilometrov od trvalého bydliska.

Najväčšou administratívnou bariérou je povinnosť získania prechodného pobytu v mieste nájmu. „Jednu izbu v Bratislave prenajímam už niekoľko rokov a, úprimne, nikomu by som vo svojom byte nedovolil mať prechodný pobyt. Len by som si zbytočne komplikoval život, ak by som sa raz rozhodol vysťahovať svojho nájomníka,“ uviedol Erik Dorko z Bratislavy. Ak sa nezamestnaní kvôli práci rozhodnú zmeniť trvalé bydlisko, majú nárok na jednorazový príspevok vo výške 1 327,76 eura.

Nezamestnaní po nástupe do práce nemôžu tieto príspevky kombinovať a reálne môžu využívať len jednu podporu od štátu. Navyše, v prípade manželov môže len jeden z nich poberať príspevok na podporu mobility. Opätovný nárok na vyplatenie príspevkov ľudia v prípade straty zamestnania opäť získavajú až po dvoch rokoch od vyplatenia prvej podpory.

© Autorské práva vyhradené

81 debata chyba
Viac na túto tému: #práca