Výdavky na výskum a vývoj si budú môcť podnikatelia odpočítať cez tzv. superodpočet. Kým v súčasnom návrhu ministerstva financií sa hovorí o 25–percentnom strope odpočtu, rezort hospodárstva chce ísť vyššie, a to až na 60 percent. Podľa informácií Pravdy by malo kompromisné riešenie prísť v roku 2016 a firmy by si potom mohli odpočítať polovicu zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj. Vyššia podpora tohto odvetvia zo strany štátu by mala priniesť najmä nové pracovné miesta.
Prečítajte si názor Mariána Repu Inovatívne Slovensko?
„Práve výskumné a vývojové centrá majú vysokú pridanú hodnotu a predstavujú pre nás smer, ktorým by sme sa mali uberať. Ide zväčša o finančne náročné projekty a rôzne formy úľav spolu s dostupnosťou kvalifikovaných ľudí sú pri rozhodovaní o umiestnení takéhoto centra významným rozhodovacím faktorom,“ hovorí Katarína Bobotová, country manažérka personálnej agentúry Grafton Recruitment Slovakia.
Napríklad portál Profesia má v súčasnosti na svojej stránke iba 10 firiem, ktoré obsadzujú pozíciu vedeckého pracovníka. Ide o pozície v strojárstve, elektrotechnickom priemysle, technológiách a tiež informačných technológiách.
„Ponúk na pozíciu vedecký a výskumný pracovník sme mali za prvý polrok 2014 zverejnených 109. Ide o mierny nárast proti rovnakému obdobiu predchádzajúcich dvoch rokov. Približne každá piata až siedma z ponúk pre vedeckého pracovníka má uvedené, že je vhodná aj pre absolventa,“ povedala Marcela Glevická z portálu Profesia.
Výskumníci s vyššími platmi
Práve podpora tohto odvetvia by mala priniesť lepšie platené miesta a zvrátiť tak trend, že Slovensko je montážnou krajinou s lacnou pracovnou silou.
„Pozícia junior vývojára v priemyselnej spoločnosti, ktorý ma na starosti iba jednoduché modifi kácie už existujúceho produktového radu, môže byť platená i na úrovni približne tisíc eur mesačne. Špičkový vývojár však zarobí násobne viac, už len seniorskejší pracovník môže zarobiť zhruba 2,5 tisíca eur mesačne,“ tvrdí Michal Točík z personálnej agentúry McROY Slovakia.
V porovnaní so susednou Českou republikou je však plat slovenského pracovníka na podobnej pozícii zhruba o 20 percent nižší. V porovnaní s Rakúskom je rozdiel ešte výraznejší. Najnižšie rozdiely sú v porovnaní s Maďarskom a Poľskom.
Okrem 25–percentného superodpočtu daní si budú môcť firmy podporujúce výskum a vývoj po novom odpočítať ďalších 25 percent zo mzdových nákladov novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl, a to počas prvého roka, keď ich firma prijala. Ďalších 25 percent si budú podnikatelia môcť odrátať z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.
Úľavy sú stále nízke
Daňoví odborníci tvrdia, že navrhované úľavy pre firmy sú nízke a nemusí to znamenať zlepšenie tohto odvetvia. „Keďže sadzba dane je 22 percent, reálny prínos pri odpočte 25 percent je 5,5 percenta z výšky vynaložených nákladov, pri 60–percentnom odpočte je to 13,2 percenta. Pri 100–percentnom odpočte ako v Českej republike je to 22 percent. Štát teda navrhuje „prispieť“ podnikateľom sumou 5,5 percenta z hodnoty nákladov na výskum a vývoj, čo je naozaj veľmi málo,“ vysvetľuje Martin Rybár, riaditeľ na oddelení daní spoločnosti Deloitte. Napríklad v Českej republike si firmy môžu znížiť daňový základ o celú sumu výdavkov na výskum a vývoj. V Maďarsku sa daňové zvýhodnenie vzťahuje v plnej výške aj na osobné výdavky na zamestnancov.
„Plánovaná podpora musí byť oveľa vyššia a mala by smerovať hlavne do nástrojov, ktoré by udržali kvalifikovanú pracovnú silu v krajine, aby tá neutekala za prácou do zahraničia. V niektorých krajinách, napríklad v Rumunsku, existujú výrazné daňové a odvodové úľavy pre pracovníkov z IT sektora, ktoré motivujú, aby kvalifikovaní pracovníci ostali doma, keďže vďaka úľavám na odvodoch si zamestnávatelia vedia dovoliť dohadovať vyššie hrubé mzdy, a tým brániť odlevu kvalitných pracovníkov do zahraničia,“ argumentuje daňový poradca Peter Pašek zo spoločnosti Accace.
Efekt podpory výskumu a vývoja by v prípade zníženia odvodov pocítili nielen zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci. Úľavy pre výskum a vývoj rieši rezort financií cez zmenu zákona o dani z príjmu. Pripomienky podnikateľských združení, ako aj samotného rezortu hospodárstva dostalo ministerstvo financií v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa skončilo minulý týždeň. K požadovanej daňovej úľave sa vyjadrí až po vyhodnotení všetkých pripomienok k novele zákona.
Ide to aj bez podpory
Veľké IT firmy pôsobiace na Slovensku robili svoj výskum a podporovali inovácie a vývoj aj bez toho, aby od štátu dostali výraznejšie úľavy.
„Na oddelenie výskumu a vývoja hľadáme kontinuálne nové posily v podobe šikovných ľudí, ktorí sa zaujímajú o digitálnu bezpečnosť a majú chuť na sebe pracovať a učiť sa nové veci. Na tento fakt nemajú momentálne vplyv žiadne plánované zmeny v legislatíve,“ odkázala Zuzana Hošalová, hovorkyňa Esetu.
Napríklad slovenská firma Sygic, ktorá sa zaoberá vývojom navigačného softvéru a vlani sa umiestnila aj rebríčku 50 najrýchlejšie rastúcich technologických spoločností v strednej Európe, tvrdí, že štátne úľavy môžu čiastočne pomôcť.
„Keďže inovácia je jednou z našich priorít a nástrojom konkurenčného boja, výskumu a vývoju sa venujeme práve z dlhodobého časového pohľadu. Spomínané náklady na výskum a vývoj teda predstavujú nezanedbateľnú časť nákladov našej spoločnosti. Návrh daňových úľav pre nás význam určite má, jeho reálnosť však bude závisieť už od zmienenej praktickej využiteľnosti,“ komentuje PR manažérka firmy Sygic Daniela Zelinová.
„Momentálne rastieme, v dôsledku čoho rozširujeme aj náš tím, hľadáme kvalitných ľudí bez ohľadu na plánované zmeny,“ doplnila Zelinová.