Štát sa už roky borí s vysokým počtom dlhodobo nezamestnaných. Ide o ľudí, ktorí si nedokážu nájsť prácu dlhšie ako jeden rok a sú odkázaní na sociálne dávky. V súčasnosti ich je okolo 200-tisíc. Na to, aby 14-percentná nezamestnanosť v krajine išla prudko dole, by sa však platy museli zvyšovať plošne a dlhodobo. Riešením by bol pokles odvodov, s čím vláda podľa ministra práce Jána Richtera aj počíta. Kedy štát na zníženie odvodov nájde peniaze, je otázne. Faktom je, že eurofondy na ľudské zdroje majú na roky 2014 až 2020 výrazne pribudnúť.
Cez znižovanie dávok však cesta nevedie. Rada na základe štatistík vypočítala, že ak by sa dávky znížili o 10 percent, u ľudí s nízkymi príjmami by ochota pracovať stúpla len o 0,8 percentuálneho bodu. Ak by však podobný človek s nízkym príjmom dostal ponuku na 10-percentný rast čistej mzdy, jeho ochota pracovať by sa zvýšila trojnásobne viac, a to o 2,3 percentuálneho bodu.
Odvodová úľava, krok správnym smerom
Ministerstvo práce najnovšie problém rieši tak, že dáva firmám a dlhodobo nezamestnaným úľavy. Ak sa zamestnajú, vďaka eurofondom neplatia z výplaty odvody. Výsledkom je, že ak bežný zamestnanec s hrubou mzdou 500 eur zarobí v čistom 410 eur, bývalý viac ako rok nezamestnaný občan s rovnakým hrubým platom dostane na ruku až 480 eur. Za nezamestnaného navyše prvý rok nemusí platiť odvody ani jeho nový zamestnávateľ. Vďaka spomínaným úľavám na zamestnancov prijali firmy od spustenia projektu v novembri minulého roka viac ako dvetisíc ľudí.
Podobne odvodové úľavy fungujú napríklad aj v Nemecku. Od roku 2003 fungujú v Nemecku tzv. mini a midi jobs, z ktorých zamestnanci neplatia žiadne odvody alebo platia len znížené odvody. Opatrenie naštartovalo v Nemecku trh práce. Nezamestnanosť sa aktuálne v krajine pohybuje na úrovni 6,8 percenta. Na porovnanie, priemer eurozóny je 12 percent, u nás dosahuje nezamestnanosť takmer 14-percentnú hranicu pri asi 380-tisíc ľuďoch bez práce.
Odvodovú úľavu zavedenú na Slovensku považujú ekonómovia za krok správnym smerom, nebude však postačovať na zásadné zníženie nezamestnanosti, nakoľko trvá iba po dobu jedného roka. Ekonóm Centra európskych štúdií v Bruseli Vít Novotný však tvrdí, že sa dotovanie zo strany štátu nedá robiť donekonečna, pretože štát by si nemohol dovoliť podporovanie zo štátneho rozpočtu v čase uťahovania opaskov. V prípade eurofondov a pomoci pre zaostalejšie regióny sa možno bude hľadať cesta, ako program predĺžiť.
Vyššia mzda motivuje najviac
Rozpočtová rada tvrdí, že práve rast platov môže najviac povzbudiť motiváciu pracovať. Vo svojej štúdii tvrdí, že vyššia čistá mzda platí ako motivačný prvok najmä pre ľudí so základným a stredným vzdelaním. Pri minimálnej mzde 305 eur v čistom je podľa analýzy ochotných na Slovensku pracovať v priemere 8 z 10 žien so základným vzdelaním, ale prácu za 500 eur by prijalo už 90 percent žien s nízkym vzdelaním.
„Ľuďom s nižším vzdelaním, ženám a starším stačí aj slabší impulz. Práve na nich by sa preto mohla sústrediť pozornosť politikov,“ tvrdí Michal Horváth, člen rozpočtovej rady, ktorá štúdiu vypracovala. Zaujímavé je, že podľa analýzy 9 z 10 vysokoškolákov je ochotných pracovať aj za minimálnu mzdu, čo môže súvisieť napríklad s tým, že chcú získať pracovnú prax, aby napredovali v kariére.
Naopak, ľudia s nižším vzdelaním sa často uspokoja s dávkami. Pri splnení podmienok môžu na základnej aktivačnej dávke a príspevku na bývanie aj slobodní ľudia mesačne dostať 180 eur mesačne. Niektorí z nich si zvážia, že sa im pracovať neoplatí, ak majú pri minimálnej mzde dostať o 125 eur viac, ale za cenu toho, že budú osem hodín v práci, do ktorej navyše musia cestovať.
Zo štúdie rozpočtovej rady vyplýva, že väčšiu motiváciu hľadať si prácu majú ľudia, ktorí majú alebo mali rodinu, vlastnia auto alebo splácajú hypotéku. „Pričom ženatý s hypotékou má až o šesť percentuálnych bodov vyššiu ochotu pracovať ako slobodný bez hypotéky,“ tvrdí rada v štúdii. Najmenšiu ochotu pracovať má slobodná matka so základným vzdelaním, ktorá má dieťa vo veku do troch rokov.
Komu sa oplatí „sedieť doma“
Problémom však je, že mnoho ľudí namiesto riadneho chodenia do práce berie dávky a zároveň si privyrába cez brigády. Tým, ktorí poberajú dávky, sa často viac vyplatí „sedieť doma“, ako mať legálny príjem, ktorý je po zaplatení zdravotných a sociálnych odvodov takmer rovnaký. Tieto tvrdenia potvrdzujú aj prepočty Svetovej banky. „Napríklad jednotlivec stráca v prípade prechodu z neaktivity do práce za nízku mzdu až 60 percent zárobku, dvojica s deťmi až 80 percent. V týchto prepočtoch pritom nie sú zahrnuté rôzne výhody pre ľudí na dávkach ako napríklad oslobodenie od platenia poplatkov v materskej škole,“ dodáva riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš.
To, že Slováci práve čistú mzdu vnímajú ako kľúčovú motiváciu, nie je nič výnimočné. Z porovnania analýzy rozpočtovej rady so zahraničnými štúdiami vyplýva, že priemerný Slovák sa svojím správaním nelíši od priemerného Maďara, ale ani Američana alebo Austrálčana. Slovenská vláda by sa mala viac zamerať najmä na južné a východné okresy. Najviac dlhodobo nezamestnaných majú okresy Rimavská Sobota a Rožňava, kde je doma viac ako rok každý štvrtý človek. Štát sa pre tieto regióny snaží hľadať zahraničných investorov, ktorým sľubuje daňové stimuly.