Zahraničné firmy pôsobiace na Slovensku chcú priamo vo výrobe naučiť mladých ľudí potrebným zručnostiam. Zároveň od začiatku budúceho roka plánuje ministerstvo školstva finančne zvýhodniť stredné školy technického zamerania, ktoré pripravujú svojich žiakov pre prax. Ak sa to presadí, pôjde o jednu z najväčších zmien vo financovaní školstva za posledné roky.
„Školy, ktoré nepripravujú svojich žiakov pre potreby slovenskej ekonomiky, dostanú od začiatku budúceho roku menej peňazí,“ povedal štátny tajomník ministerstva školstva Štefan Chudoba. V budúcnosti by tak školy nemali byť financované len od počtu žiakov, ale aj ich uplatnenia v praxi.
„Pri financovaní od počtu žiakov sme sa dostali od situácie, že pre školy nie je rentabilné otvárať technické smery, lebo musia kúpiť drahé stroje, platiť majstrov výcviku a ani rodičia nemajú záujem dávať deti na technické smery. Na to môže Slovensko v budúcnosti škaredo doplatiť stratou konkurencieschopnosti,“ upozornil Jozef Uhrík, čestný prezident Zväzu automobilového priemyslu na Slovensku.
Domáca ekonomika už dnes čelí paradoxnej situácii, keď podniky aj pri štyristotisícovej nezamestnanosti majú problémy obsadiť tisícky kvalifikovaných miest. „Na Slovensku pôsobí viac ako 150 nemeckých firiem a len v tomto roku nám chýba 1 750 kvalifikovaných zamestnancov,“ uviedol Guido Glania, člen predstavenstva Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory. Začiatkom tohto mesiaca preto sedemnásť firiem spustilo projekt „fit4future“ zameraný na získavanie praxe pre mladých Slovákov. „Už od jesene tohto roku budú môcť študenti dvadsiatich stredných škôl získavať prax v súkromných podnikoch,“ dodal Glania. Hlavným cieľom projektu je s podporou ministerstva školstva presvedčiť Slovákov o potrebe zavedenia takzvaného duálneho vzdelávania.
„Žiaci by približne šesťdesiat percent svojho času trávili priamo vo firmách a zvyšok v škole. Pre zvýšenie motivácie študentov o takéto vzdelávanie by už aj obdobie praxe bolo platené,“ pokračoval Chudoba. Rodičia by zase mali istotu, že ich deti po získaní výučného listu či maturitného vysvedčenia nepôjdu na úrad práce, ale získajú stabilné zamestnanie. Takýto systém vzdelávania spravil z Nemecka lokomotívu celej Európskej únie. Aj na Slovensku bolo vzdelávanie priamo v podnikoch bežné ešte za čias minulého režimu.
Dnes bude zavádzanie praktického vzdelávania čeliť viacerým problémom. Štát bude musieť presvedčiť viaceré podniky aj školy, že je pre obidve strany výhodné zaviesť vzdelávanie študentov priamo v podnikoch. „Školy si finančne nemôžu dovoliť kupovať drahé zariadenia. No priamo v podnikoch fungujú najmodernejšie stroje, a tak práve v závodoch je najlepší priestor na výchovu nových zamestnancov,“ načrtol Chudoba. Štát tiež plánuje pomocou eurofondov továrne finančne motivovať na poskytnutí praxe študentom. Samotných rodičov detí by mali o výhodnosti technických smerov presvedčiť nadpriemerné platy. Napríklad priemerný plat zamestnancov Volkswagenu Slovakia je bez započítania manažérov 1¤540 eur v hrubom.
„V minulom roku sme otvorili centrum duálneho vzdelávania pre 24 mechatronikov. Žiaci s ukončenou strednou školou v ňom štyri dni pracujú na najmodernejších strojoch a piatok je venovaný teórii,“ povedal hovorca Volkswagenu Slovakia Vladimír Machalík. Automobilku vybudovanie centra stálo rovný milión eur. Bez realizovania tejto investície však továreň nemala šancu získať ľudí s potrebnou kvalifikáciou.
„Mechatronik vytvára z mechanických, elektrických a elektronických komponentov komplexné mechatronické systémy, napríklad roboty pre priemyselnú výrobu. Hotové sústavy pripravuje do prevádzky, programuje ich a inštaluje do nich potrebný softvér,“ priblížil proces vzdelávania Machalík. Medzi ťažiskové predmety výučby mechatronikov patria manuálne a prístrojové opracovanie kovov, zváranie, CNC-stroje, elektronika, inštalačná technika, ako aj technické kreslenie. Svojich budúcich zamestnancov si dlhodobo vychovávajú aj iné podniky ako napríklad Železiarne Podbrezová.
Presadzovanie duálneho vzdelávania v praxi naráža na liberalizáciu vzdelávacieho systému. Ministerstvo školstva sa tak v minulom roku neúspešne snažilo presadiť minimálny priemer potrebný na získanie možnosti študovania na gymnáziu. „Problémom je, že gymnáziá dnes prijímajú aj trojkárov a odborným školám tak vysávajú ľudí vhodných pre technické vzdelanie,“ uzavrel Uhrík. Podobne fungujú aj vysoké školy zamerané na produkovanie politológov, sociálnych pracovníkov, masmediálnych pracovníkov a iných v praxi ťažko uplatniteľných odborov.