Je určená podnikateľom aj študentom ekonómie, marketingu, manažmentu a personalistiky. Okrem najnovších teoretických poznatkov prináša konkrétne prípadové štúdie zo slovenského prostredia.
Každoročne opúšťa vysokoškolské lavice množstvo študentov, ktorí nie sú pripravení pre prax. V čom vidíte najväčší problém, prečo absolventi vysokých škôl nie sú pripravení zapojiť sa do pracovného procesu?
Patríme medzi krajiny s najvyšším počtom absolventov vysokých škôl a univerzít, ale spoločenský pokrok nie je závislý od počtu absolventov s diplomami vo vrecku, ale od skutočných znalostí. Uvediem príklad: Takmer na každej univerzite sa vyučuje marketing a manažment. Z diel popredných svetových autorov vyšlo u nás už dvanásť vydaní. Je pravda, že sú to špičkoví autori, ale je pravda aj to, že ich diela zodpovedajú podmienkam v rozvinutom kapitalistickom prostredí, ktoré je svojím spôsobom ustálené a vyvíjalo sa postupne v historicky relevantnom období. V krajinách bývalého plánového hospodárstva sú úplne iné podmienky, úplne iná psychika ľudí, postoj k práci aj okolnosti, ktoré sú potrebné na úspešné podnikanie, preto tieto diela sú z veľkej časti nepoužiteľné v našich podmienkach, napriek tomu sa z nich vyučuje.
Myslíte si, že ak by sa zvýšila kvalita vzdelávania, boli by absolventi viac pripravenejší a lepší?
Nechcem sa nikoho dotknúť, ale málokto z profesorov a docentov mal možnosť riadiť veľký podnik, a teda odovzdávať svoje znalosti mladej generácii zo skutočného života. Tento deficit sa prejaví na kvalite vzdelávania a treba priznať i to, že kvantita absolventov ešte nemusí znamenať kvalitu vzdelania, a tým aj jeho využiteľnosť. Iba dosiahnutie kvalitného vzdelania a samotné vzdelávanie je nástrojom, ktorý zušľachťuje osobnosť a smeruje k svedomitému vykonávaniu kvalifikovanej práce.
Ste zároveň podnikateľ, vedec a pedagóg. Ako súčasný systém vzdelávania oproti tomu napr. spred 20 rokov, keď ste začínali podnikať?
Systém vzdelávania pred 20 rokmi a dnes je v mnohom podobný, ale obsahovo značne odlišný. Je pravda, že štúdium technických disciplín bolo nesmierne náročné, vyžadovalo si absolútne sústredenie sa na štúdium a hlboký ponor do danej problematiky. Štúdium bolo späté s laboratórnymi prácami, s obsluhou výkonnej techniky, praxou vo výrobných podnikoch a ďalším smerovaním štúdia pomocou konzultantov a lektorov. Diplomové práce boli zamerané na riešenie konkrétnych problémov.
Ustavične sa vzdelávate. Dnes ste už profesor a doktor vied, aj keď ste začínali ako sústružník. Prečo si myslíte, že ustavičné vzdelávanie je dôležité?
Vskutku som študoval celý život, až mi v šesťdesiatke manželka žartovne povedala: Tak a teraz si dostatočne pripravený na to, aby si mohol pracovať vo svojej profesii. Tým chcem povedať iba toľko, že štúdium môžeme chápať ako povinnosť, ako prácu alebo ako naplnenú túžbu po znalostiach a po získaní odborných spôsobilostí vykonávať vysokokvalifikovanú prácu. Môj názor na zmysel vzdelávania a štúdium vychádza z jednoduchej premisy. Študujeme preto, aby sme získali znalosti na dokonalé zvládnutie svojej práce, to znamená, že nie akékoľvek štúdium, ale štúdium zamerané na konkrétny odbor alebo špecializáciu, ktoré nás najviac priťahujú a v ktorých by sme radi pracovali. Netvrdím však, že predmety základných vedných disciplín by sme mali zanedbávať.
Stáva sa, že absolvent štúdia s určitým zameraním nenájde uplatnenie vo svojom odbore, ale niekde úplne inde. Máte aj vy podobnú skúsenosť?
Stalo sa to aj v mojom prípade, keď som sa ako strojný inžinier stal vedecko–technickým redaktorom v televízii a neskôr zahraničným spravodajcom. To ma viedlo k ďalšiemu štúdiu a absolutóriu fakulty žurnalistiky na Karlovej univerzite v Prahe. Premeny života, formovanie nových osobných cieľov sú späté so spoločensko–ekonomickými premenami, ktoré majú hlboký dosah na každého jednotlivca. Bol som aj bez práce, ale dovtedy nadobudnuté vzdelanie mi dalo dostatok znalostí, aby som pochopil, ako postupovať v období začínajúcej sa spoločenskej transformácie. So zvládnutím celého radu projektov som získal víťazstvo v medzinárodnom privatizačnom tendri, a tak som stál pred otázkou, ako spravovať štátom zverený podnik, ako dosiahnuť, aby sa rozvíjal, rástol, aby mal budúcnosť, aby ľudia mali prácu a aby podnik prosperoval aj po mnohé desaťročia.