Keby ich nebolo tak veľa, Slovensko by v hrubom domácom produkte na obyvateľa a teda aj životnej úrovni výrazne preskočilo susedné Česko. Podľa analytika UniCredit Bank Dávida Dereníka by sa tak stalo už v prípade, ak by sa nezamestnanosť znížila na úroveň českých takmer deviatich percent. Realitou však je, že počet ľudí bez práce pribúda a nároky na zamestnancov rastú.
Politici si s rastúcou nezamestnanosťou nevedia poradiť. A hoci do marcových predčasných volieb tiahnu politické strany s množstvom receptov, ako ju znížiť, v skutočnosti riešenia neponúkajú. „Zväčša sa obmedzujú sa len na frázy, ktoré už občania Slovenska počúvajú vyše dvadsať rokov. Pozorný volič by už mal od nich žiadať aj analýzu, akými prostriedkami a v akom rozsahu chcú dané sľuby konkrétne naplniť,“ mieni sociologička SAV Monika Čambáliková.
hoci do marcových predčasných volieb tiahnu politické strany s množstvom receptov, ako ju znížiť, v skutočnosti riešenia neponúkajú. „Zväčša sa obmedzujú len na frázy, ktoré už občania Slovenska počúvajú viac ako dvadsať rokov. Pozorný volič by už mal od nich žiadať aj analýzu, akými prostriedkami a v akom rozsahu chcú dané sľuby konkrétne naplniť,“ mieni sociologička SAV Monika Čambáliková. Pokračovanie – s. 6Slováci sa narobia najviac v regióne
Firmám pre dlhovú krízu padajú objednávky, prepúšťa sa, ale zároveň sa podľa odborárov od zostávajúcich zamestnancov očakáva viac. „Rastú vstupy, energetické náklady, je menej objednávok a slabší dopyt. Zamestnávatelia predsa musia nejako tieto straty vykryť a to je jedno z riešení,“ pripustil viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula.
Odborári zvýšené nároky kritizujú. „Tlak na zvyšovanie pracovného výkonu je v poslednom čase príliš veľký. Dnes je v mnohých firmách vysoká produktivita práce na úkor prácnosti a nie vďaka novým technológiám. Takto len ľudí vyšťavíme a odhodíme,“ hovorí Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO.
Produktivita práce Slováka bola v roku 2010 podľa posledných údajov Eurostatu najvyššia v regióne. Kým priemerný slovenský zamestnanec v roku 2010 vyprodukoval nominálnu pridanú hodnotu 30,5-tisíca eur, priemerný zamestnaný v Česku o tisíc eur menej. Slovenský zamestnanec pritom pracuje v priemere 1 930 hodín ročne, kým Čech 1 936 hodín a Poliak napríklad podľa štatistík Eurostatu takmer 2 000 hodín.
Ekonomika vyprodukovala na priemerného obyvateľa Slovenska 73,8 percenta toho, čo vyprodukovala ekonomika EÚ na jedného obyvateľa a ekonomika v ČR vyrobila na obyvateľa 79,5 percenta produkcie EÚ. Analytici UniCredit Bank však upozornili, že pri zamestnanosti, aká je v susednom Česku a pri produktivite práce, aká je dnes na Slovensku, by bol HDP na obyvateľa na Slovensku v porovnaní s Českom vyšší až o 12 percent a v priemere s produkciou na obyvateľa v EÚ by sa Slovensko posunulo až na 89,1 percenta.
Za vyššou produktivitou Slovenska stojí nielen pracovitosť ľudí, ale aj nové technológie v priemyselnej výrobe. „Prispeli k tomu najmä priame zahraničné investície, ktoré priniesli import technológií, ako aj zlepšenie v oblasti manažérskych a organizačných techník,“ dodáva Dereník.
Analytici predpokladajú, že priberania nových ľudí do zamestnania a následného rozdelenia práce medzi viacerých sa dočkáme najskôr v roku 2014. Vtedy by sa mal zastabilizovať trh práce. „Ak sa zamestnanosť nemení a rastie produktivita práce, dochádza zároveň aj k rastu hrubého domáceho produktu, a teda aj životnej úrovne,“ tvrdí Dereník.
Zvyšovanie záťaže ešte dlho nebude korešpondovať so mzdovým ohodnotením zamestnancov. V tomto roku by podľa analytikov mohla priemerná nominálna mzda v hospodárstve dosiahnuť úroveň 815 eur, čomu zodpovedá medziročné zvýšenie o 3,2 percenta.
„Nezamestnanosť zostane aj v tomto roku vysoká a vyjednávanie týkajúce sa vyšších platov nebude u väčšiny obyvateľstva jednoduché. Vyššie sumy na výplatných páskach tak nepredpokladáme v odvetviach či firmách, ktorým hrozí v budúcom roku stagnácia alebo prepady produkcie a s tým aj často súvisiace prepúšťanie,“ povedala analytička Poštovej banky Eva