Niektoré kraje chcú problém riešiť tak, že plánujú v budúcich rokoch utlmovať obchodné akadémie a gymnáziá a takto smerovať deti na odborné školy. Firmy očakávajú, že by to mohlo prebudiť záujem mladých o remeslá. Odborníci však zdôrazňujú, že súčasne by mala stúpnuť aj kvalita vybavenia odborných škôl.
V kurze sú gymnáziá a obchodné akadémie
Dnes žiaci pri výbere strednej školy dávajú prednosť práve obchodným akadémiám a gymnáziám.
„Je o ne veľký záujem. Neexistujú však kritériá, ktoré by stanovili kvalitatívnu hranicu pre prijímanie na gymnáziá. Dostane sa na ne každý. Ak nie na štátne, tak na súkromné. Aj so štvorkami,“ hodnotí situáciu v Košickom kraji hovorkyňa župy Zuzana Bobríková. Tí, ktorí by sa lepšie uplatnili v remeselníckych profesiách, tak síce skončia gymnázium, ich ďalšie uplatnenie je však nedostatočné. „Z vysokej školy potom po prvom semestri odchádzajú,“ dodala Bobríková.
Viola Kromerová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu, vysvetľuje, že o učňovské vzdelávanie nie je záujem, lebo odborné školy nie sú vybavené najmodernejšími technológiami, nie sú personálne zabezpečené a „remeslo sme aj v očiach rodičov historicky podhodnotili“.
Súkromný kapitál sa do zakladania učňoviek a odborných škôl nehrnie. Zriadiť gymnázium a prednáškovú aulu je totiž jednoduchšie ako zriadiť dielňu so strojovým parkom. „Vláda by mala podporiť konečne slovenských podnikateľov pri dobudovaní cechov, ktoré by sa potom stali garantom remesla. Napríklad v Nemecku duálne vzdelávanie zabezpečujú živnostníci, drahé technológie pre remeselné komory kupuje spoločnosť,“ povedala Kromerová.
„Pred 19 rokmi sme mali každý rok učňov, ktorí k nám chodili na prax, posledných desať rokov to už neexistuje. Mám pocit, že dnes chce byť každý programátorom,“ povedal Ľuboš Polčik, majiteľ pekárne pri Bratislave.
V Trnavskom kraji sú v útlme odbory krajčír, predavač, strechár, odbory poľnohospodárskeho a chemického zamerania. V Bratislavskom kraji sa čoraz menej detí hlási na technické odbory ako nástrojár, strojný mechanik či klampiar, lakovník, stolár, maliar či pekár. V Trenčianskom kraji cítia čiastočný pokles v odbore elektrotechnik. V Košickom kraji do úplného nezáujmu upadajú viaceré odbory, medzi nimi obrábač kovov, lakovník, nástrojár alebo hydinár.
Firmám chýbajú kvalifi kovaní zamestnanci
Úbytok kvalifikovaných zamestnancov cítia firmy, ktoré si ich školia samy. „Ženám, ktoré pracujú v domácnosti, ide zaúčanie ľahšie ako mužom,“ hovorí majiteľ pekárne Polčik. Ani po zaškolení sa mladí v tejto profesii dlho neohrejú. „Byť pekárom nie je ľahká práca. Pracuje sa fyzicky, v noci, aj cez víkendy. Mladí ľudia chcú mať dnes vysoké platy a robiť minimum. Ľudia v strednom veku k tomu pristupujú úplne opačne,“ vidí dôvody Polčik.
Miroslav Psota, spolumajiteľ firmy, ktorá sa zaoberá kladením podláh, hovorí, že situácia je žalostná. „Nik sa nehlási, pritom máme záujem o vyučených ľudí. Investície do zaškoľovania často vychádzajú nazmar. Trápime sa s nevyučenými dva, tri roky, tí potom odchádzajú a zakladajú si vlastné živnosti. Keď zistia, že to nie je jednoduché, idú robiť niečo iné,“ hovorí Psota. Na trhu remesiel je dnes podľa neho chaos. Kvalifikovanú prácu robia často ľudia bez potrebného vzdelania. Takáto situácia je napríklad aj medzi kachliarmi. Patrik Gaman, majiteľ firmy, ktorá stavia kozuby, hovorí, že stačí, ak murár „obkuká“ kachliara pri práci a začne podnikať aj ako kachliar. „Jeho práca je však bez záruky,“ upozorňuje Gaman.
O ktoré odbory nie je záujem
- nástrojár
- strojný mechanik
- klampiar
- lakovník
- elektrotechnik
- zlievač
- obrábač kovov
- stolár
- komerčný pracovník v doprave
- murár, tesár
- maliar
- inštalatér
- puškár
- modelár
- pekár, mlynár, cestovinár.
- dláždič – cestár
- sklenár
- kachliar
- izolatér
- podlahár
- debnár
- poľnohospodár, pestovateľ, hydinár
- záhradník
- agromechanizátor – opravár
- biochemik
- knihár
- čalúnnik
- fotograf
- kožušník