To, čo sa započítava do obdobia dôchodkového poistenia, presne určuje zákon o sociálnom poistení. Ten okrem iného hovorí aj o tom, kto má nárok na starobnú penziu. Podmienky nároku spĺňa poistenecc, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek.
Obdobím dôchodkového poistenia je: obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obdobie poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, ak invalidný dôchodok priznala a vypláca Sociálna poisťovňa, obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie a to je obdobie, keď mala fyzická osoba prerušené poistenie, keď bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, alebo sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole, alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku, obdobie, ktoré bolo získané pred 1. januárom 2004 ako doba zamestnania a náhradná doba.
Obdobím dôchodkového poistenia zamestnanca s nepravidelným príjmom nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie (§ 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Na účely nároku na dôchodok sa vyššie uvedené obdobia hodnotia zásadne len vtedy, ak za ne bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
Čítajte viac Tisícky ľudí nedostanú od štátu dôchodky, ani starobné, ani invalidné. Veľmi ľahko sa môžete ocitnúť medzi nimi
Čo sa týka zamestnania, do úvahy sa berie celé odpracované obdobie dôchodkového poistenia (obdobie, počas ktorého bol poistenec dôchodkovo poistený a odvádzal poistné buď ako zamestnanec, alebo SZČO či dobrovoľne poistená osoba), teda aj obdobie posledného odpracovaného roka (počet dní).
Ak by vám Sociálna poisťovňa niektoré zamestnanie nezapočítala, a vy vlastníte hodnoverné doklady o dobe poistenia, ktorá nebola pre výpočet sumy starobného dôchodku zhodnotená, môžete tieto doklady predložiť Sociálnej poisťovni. Musí ísť o originály dokladov zamestnávateľa a musí z nich vyplývať, odkedy dokedy zamestnanie trvalo, prípadne aj suma hrubého zárobku/vymeriavacieho základu. Na základe predložených dokladov Sociálna poisťovňa rozhodne o prípadnom zvýšení dôchodku. Dôchodok je možné zvýšiť najviac tri roky spätne odo dňa predloženia chýbajúcich dokladov.
Pri stanovovaní priemerného osobného mzdového bodu sa hodnotia vymeriavacie základy, z ktorých poistenec odvádzal poistné. Platí, že čím boli odvody vyššie a čím dlhšie obdobie ich platil, tým vyššiu penziu mu Sociálna poisťovňa prizná. Ak napríklad niekto dosiahol dôchodkový vek 3. 10. 2023 a požiada vtedy o dôchodok, ako obdobie poistenia mu bude hodnotený všetok čas dôchodkového poistenia získaný po ukončení povinnej školskej dochádzky do 2. 10. 2023. Vymeriavacie základy (odvody) sa mu započítajú od roku 1984 do roku 2021 (vrátane). Vymeriavacie základy sa však podľa zákona zhodnocujú do posledného roka pred vznikom nároku na dôchodok.
Osobný mzdový bod za jeden rok sa vypočíta ako podiel dosiahnutého vymeriavacieho základu v danom roku a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý je určený na celý rok. V praxi to znamená, že aj keď by žiadateľ o penziu v roku, v ktorom o ňu žiada, výborne zarábal, osobný mzdový bod by vyšiel nízky, lebo vymeriavací základ, ktorý nie je za celý rok, by bol vydelený všeobecným vymeriavacím základom za celý rok.