Zákonník práce určuje základné povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ pri zamestnávaní zamestnancov s zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ je zo zákona povinný zamestnávať takéhoto zamestnanca na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
Rovnako mu Zákonník práce ukladá povinnosť vytvárať také podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.
Zamestnávateľ by mal takisto umožniť zamestnancovi so zdravotným postihnutím teoretickú prípravu alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
Čítajte aj Zamestnanci odchádzajú, získať nových je problém. Zamestnávatelia z jedného sektora prišli s riešením
Rekvalifikácia, ktorú vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia zamestnanca, sa uskutočňuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Rekvalifikácia sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Mimo pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob jej zabezpečenia. Za invalidného sa považuje taký zamestnanec, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav musí trvať viac ako jeden rok. Tento stav sa môže na základe rôznych okolností pravidelne posudzovať a môže dôjsť k prehodnoteniu invalidity a tým aj štatútu zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Zamestnanec so zdravotným postihnutím tak nemusí byť súčasne aj zdravotne ťažko postihnutýmPortál podnikajte.sk
„Je však potrebné si uvedomiť, že pojmy zamestnanec so zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa postihnutia zaradeného v prílohe zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Zamestnanec so zdravotným postihnutím tak nemusí byť súčasne aj zdravotne ťažko postihnutým,“ uvádza portál podnikajte.sk.
Čo sa týka prijatia do zamestnania, zamestnávateľovi zákon o službách zamestnanosti ukladá povinnosť zamestnať toľko zamestnancov so zdravotným postihnutím, koľko predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak by firma mala 20 zamestnancov, mala by povinnosť zamestnať jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím. Pri zamestnávaní týchto ľudí ale musia byť splnené tieto podmienky: firma musí zamestnávať aspoň 20 zamestnancov a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny musí mať v evidencii uchádzačov osoby so zdravotným postihnutím.
Čítajte aj Stravné v roku 2024: Komu musí zamestnávateľ dať príspevok vo výške až 17,40 eura?
A môže dostať takýto zamestnanec výpoveď? Áno, môže. Podmienky výpovede všeobecne upravuje Zákonník práce, pokiaľ ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím, sú podmienky trochu prísnejšie ako pri bežných zamestnancoch. Zamestnávateľ totiž musí mať súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou konkrétneho zamestnanca. Pokiaľ by ho nemal, bola by výpoveď neplatná. Existujú ale aj výnimky, keď tento súhlas nie je potrebný.
A to vtedy, ak zamestnanec so zdravotným postihnutím dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo dostáva výpoveď z organizačných dôvodov alebo je výpoveď daná v prípade, ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.