Remeselníci, ktorí majú vysoké náklady, si budú musieť viesť účtovníctvo, prekladatelia, umelci či právnici zas zaplatia dane z vyššej sumy. Mnohí tiež prídu o možnosť platiť si minimálne odvody. Začínajúci podnikatelia zas budú platiť odvody už počas prvého roka.
„Keď malý živnostník ako ja občas kúpi nejakú hlinu na keramiku, náradie, tak musím každý takýto predmet účtovať? Na konci roka si to skrátka zhrniem do paušálu, ale keď nebudem mať paušál, respektíve nám ho obmedzia, budem musieť evidovať každú položku, to mi skomplikuje podnikanie,“ zamýšľa sa Zora Masarovičová zo Sokoloviec, ktorá sa venuje výrobe záhradnej a dekoratívnej keramiky.
Vláda navrhuje obmedziť 40–percentné paušálne výdavky sumou 3 600 eur ročne. Živnostník, ktorý si fakturuje mesačne v priemere 1 100 eur, by si tak pri vypĺňaní daňového priznania už nemohol odpočítať 5 280 eur, ale sumu o 1 680 eur nižšiu. Uvažuje sa však aj nad úplným zrušením paušálnych výdavkov alebo vyčlenením istej skupiny živnostníkov, ktorí si ich budú môcť uplatniť.
Spočiatku boli paušálne výdavky rozdelené do viacerých skupín podľa typov živností a výšky ich nákladov. „Chceli sme zjednodušiť podnikanie pre remeselníkov a tých najmenších, aby nemuseli viesť účtovníctvo a zaťažovať sa prílišnou administratívou,“ vysvetlila Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu.
„Dnes paušály využívajú notári, právnici, novinári, umelci. Každý, kto nemá náklady a výdavky, používa paušály, to sa takto zneužíva,“ dodáva Kromerová. Preto zástupcovia živnostníkov požadujú, aby sa prípadné obmedzenie paušálov posudzovalo po profesiách.
Vláda chce aj preto zreálniť platenie daní aj odvodov. Dnes takmer dvestotisíc živnostníkov, teda okolo 87 percent z ich celkového počtu, platí odvody iba z minimálneho vymeriavacieho základu 339,89 eura.
Medzi možnosťami, ktoré sa zvažujú, je aj zvýšenie vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov na rovnakú úroveň, z akej sa platí daň z príjmu. V súčasnosti je len polovičný. Chystá sa však postupné zníženie a napokon zrušenie koefi cientov, o ktoré sa znižuje. Zdvihne sa pravdepodobne aj minimálny vymeriavací základ pre odvody zo 44,2 na 50 percent priemernej mzdy na Slovensku. Zjednotiť by sa mali aj odvodové stropy. Kým dnes živnostník odvádza do Sociálnej poisťovne nemocenské poistenie maximálne zo sumy 1 153,50 eura a starobné, invalidné aj poistenie v nezamestnanosti najviac zo sumy 3 076 eura, v budúcnosti by to malo byť z rovnakých súm.
Po týchto zmenách už nebudú môcť minimálne odvody platiť živnostníci s ročným zárobkom necelých 13 600 eur, ale len necelých 11 500 eur. Ostatným odvody stúpnu.
Vláda chce v najbližšom čase riešiť aj otázku dohodárov. Podľa premiéra Roberta Fica uvažujú o viacerých alternatívach ich nahradenia. Zamestnanci a zamestnávatelia pritom pred časom pre Pravdu povedali, že v hre je vypustenie dohôd zo Zákonníka práce a ich nahradenie skrátenými úväzkami. Dohody by mali aj naďalej platiť pri občasnej práci študentov či dôchodcov.
Ďalšou alternatívou je zvyšovanie odvodov. Podľa predsedu OZ Kovo Emila Machynuvšak odborári budú trvať na zavedení výšky príjmu a dôchodku, ktorá by mala určiť, od akej výšky už budú dohodári odvádzať peniaze štátu. Podľa jeho slov by sa to netýkalo dôchodcov, ktorí majú nižší ako priemerný dôchodok na úrovni okolo 360 eur. Odvody sa nebudú platiť z dohôd asi do výšky životného minima, dnes je to asi 190 eur.
„Prikláňam sa k tomu, aby bola uplatnená maximálna mzda v týchto skupinách ľudí. Zmluva by mala byť maximálne ročná a s ohraničením maximálneho počtu hodín strávených v práci. Keď budú jasne nastavené mantinely, nebude jednoduché obchádzať zákon,“ tvrdí analytik Next Finance Martin Prokop.