Zákon nepresne nešpecifikuje, čo si živnostníci môžu odrátať a čo nie. Takto presne určené sú len niektoré druhy výdavkov. „Podľa zákona o dani z príjmov si môže živnostník uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,“ vraví hovorkyňa Finančnej správy SR Ivana Skokanová.
Podnikatelia môžu na daniach ušetriť aj bez toho, aby stále dumali nad tým, čo si môžu dať do nákladov a čo nie. Namiesto skutočných výdavkov môžu totiž využiť paušálne. Takýmto spôsobom si môžu odpočítať 60 percent zo svojich príjmov, maximálne však 20-tisíc eur za rok.
Paušálne výdavky sa vďaka ich výške vyplatia nielen tým živnostníkom, ktorých skutočné náklady sú nízke, ale aj tým, ktorí majú skutočné výdavky o niečo vyššie ako 60 percent svojich príjmov. S paušálnymi výdavkami si totiž živnostníci môžu poradiť aj sami a ušetria tak za účtovníka. Navyše sa nemusia obávať toho, že by im prípadná daňová kontrola niektoré výdavky neuznala a oni by tak museli doplatiť daň aj s pokutou.
Na rozdiel od minulosti sa dnes maximálna výška paušálnych výdavkov neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti. To znamená, že aj keby niekto začal podnikať až v decembri tohto roku, môže si vo forme paušálnych výdavkov odpočítať celých 20-tisíc eur.
Živnostníci, ktorí uplatňujú paušálne výdavky, namiesto účtovníctva musia viesť len evidenciu o príjmoch a evidenciu o zásobách a pohľadávkach. Keďže zákon neurčuje, ako má táto evidencia vyzerať, živnostníkom postačí jednoduchá tabuľka, do ktorej si budú potrebné údaje zapisovať.
Aj tí podnikatelia, ktorí uplatňujú skutočné výdavky, môžu okrem jednoduchého alebo podvojného účtovníctva viesť daňovú evidenciu. Okrem príjmov, zásob a pohľadávok musia evidovať aj daňové výdavky, hmotný a nehmotný majetok a záväzky. „Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka,“ povedala Skokanová.
Mnohí živnostníci sa snažia dať do daňových nákladov aj také výdavky, ktoré použili na osobnú spotrebu. „Ak ide o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie,“ tvrdí Skokanová. Vzťahuje sa to nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním.
Ak ide o takéto sporné výdavky, živnostník má na výber, či si vyráta, v akom pomere používa daný majetok na podnikanie a v akom na súkromné účely, alebo namiesto toho dá do nákladov paušálne 80 percent z takéhoto výdavku. Ak sa rozhodne pre druhú možnosť, nemusí sa obávať toho, že by daňový úrad skúmal, ako danú vec používa na podnikanie a ako na súkromné účely.
K najčastejším využívaným výdavkom u živnostníkov patria cestovné náhrady. Ide o výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom tento živnostník činnosť pravidelne vykonáva. Cestovné náhrady si možno odpočítať najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.
Od januára tohto roku si môže živnostník dať do nákladov aj výdavky na rekreáciu. „Daňovým výdavkom je iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie,“ povedala Skokanová. Živnostník si môže celých 275 eur uplatniť len v prípade, že za rekreáciu zaplatí minimálne 500 eur. Musí ísť pritom o pobyt na Slovensku s minimálne dvomi prenocovaniami.