Všetky eseročky so základným imaním do 25 tisíc eur by totiž museli vytvárať rezervný fond vo výške aspoň 2 500 eur. Upozornil na to server Podnikam.SK.
Ďalšími povinnosťami pre všetky firmy s nižším základným imaním má byť uvádzanie výšky základného imania a rozsah jeho splatenia na obchodných dokumentoch spoločnosti. Výrazným obmedzením bude aj ustanovenie o podriadenosti pohľadávok spoločníkov voči firme, ktorá sa ocitne v kríze. V tejto situácii sa pritom ocitnú všetky spoločnosti, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov bude menej ako 4 : 100.
“Podnikateľ v kríze bude musieť zvolávať valné zhromaždenie, na mesačnej báze vyhotovovať závierky, vyhotovovať opatrenia na prekonanie krízy“, uviedol pre Podnikam.SK Ján Marônek, spolumajiteľ firmy M2 Business, ktorá sa špecializuje za zakladanie, predaj i likvidáciu firiem.
V súčasnosti platná legislatíva vyžaduje základné imanie vo výške aspoň 5 000 eur, pričom vklad jedného spoločníka musí byť minimálne 750 eur. Po novom by sa požiadavka znížila na jedno euro. Aby sa však nezneužívala takáto forma obchodnej spoločnosti, rezort zavádza nové ustanovenia o kríze kapitálovej spoločnosti, či obmedzenie vyplácania zisku.
„Takáto forma obchodnej spoločnosti sa samozrejme nebude hodiť na akýkoľvek typ podnikania, keďže nie je zrejme možné, aby na spoločnosť s takouto nízkou kapitalizáciou vlastnými zdrojmi nedopadali v podstate ihneď ustanovenia o kríze,“ podotýka ministerstvo spravodlivosti SR v dôvodovej správe.
Rezort spravodlivosti v rámci novely navrhuje ďalej zriadiť register diskvalifikovaných osôb. Obchodný zákonník vymedzí právny rámec pre diskvalifikáciu určitej osoby ako tzv. vylúčeného zástupcu. Podkladom pre vylúčenie má byť rozhodnutie vydané súdom. Toto rozhodnutie o vylúčení bude znamenať, že určitá osoba prestáva byť členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách.
“Novela vnesie do práva obchodných spoločností neprehľadnosť a neistotu, čo bude spôsobovať nevyhnutnosť komunikácie s právnikom pri výbere najvhodnejšej právnej formy podnikania. To môže v konečnom dôsledku zvýšiť náklady podnikateľov na založenie spoločností. Isto sa zvýšia i náklady za poskytovanie účtovníckych služieb, pretože podnikateľ v krízovom režime, čo je spravidla každá „jednoeurovka“, bude musieť zostavovať závierky na mesačnej báze a prípadne „ušetrené“ peniaze môžu putovať do kasy účtovníckych spoločností," uviedol ďalej k návrhu novely Ján Marônek.
Legislatívna norma je aktuálne v prvom čítaní na 37. schôdzi Národnej rady SR.