Prácu môžu dať malé podniky

Slovensko sa pri boji proti vysokej nezamestnanosti stále spolieha na veľké zahraničné firmy. Domácim malým podnikateľom vlády nevytvárajú podmienky, aby mohli zamestnať viac ľudí. Aj preto patrí krajine posledná priečka v podiele ľudí zamestnaných v malých podnikoch v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V zahraničí pritom živia niekoľkonásobne väčší počet pracujúcich.

13.03.2012 02:48
Plat, mzda, peniaze, euro Foto:
Ilustračné foto
debata (4)

„Najnižšia zamestnanosť spomedzi krajín OECD je výsledkom absencie efektívnej vládnej podpory, nezáujmu a nekompetencie, ide teda najmä o nedostatok podporných finančných a proexportných opatrení,“ hovorí riaditeľ Podnikateľského a inovačného centra BIC Štefan Vrátny.

Podpora domácich podnikateľov je podľa analytikov nesmierne dôležitá. „Prispelo by to nielen k zníženiu nezamestnanosti, ale aj k vyváženejšej štruktúre tvorby hrubého domáceho produktu, aby sme neboli takí závislí od pár veľkých firiem, ako je to dnes,“ hovorí František Palko z Inštitútu hospodárskej politiky. Podľa neho bolo po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 prioritou dotovanie práve týchto veľkých firiem, ktoré bolo nutné na rozbeh.

Nezamestnanosť by sa vyriešila, ak by štát vytvoril také podmienky, že by malý rodinný podnik dokázal zamestnať jedného zamestnanca navyše, myslí si Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov.

Podľa Vrátneho je v súčasnej ekonomickej situácii potrebné zachovať aj dotovanie veľkých firiem. „Podpora domácich podnikateľov je určite cesta k zvýšeniu zamestnanosti, aj keď zrejme nie je reálne, aby každý malý podnik zamestnal jedného zamestnanca navyše,“ povedal.

Najväčšia opozičná strana Smer tvrdí, že po voľbách bude potrebné systém dotácií radikálnejšie zmeniť. „Finančné prostriedky určené veľkým firmám radšej efektívnejšie investovať do domácich podnikateľských subjektov, ktoré budú dlhodobo a stabilne zamestnávať domáce obyvateľstvo a tým prispievať aj k rastu ich životnej úrovne,“ hovorí poslanec Peter Kažimír.

Podľa analytika Next Finance Martina Prokopa by sa mal trh zaobísť bez akejkoľvek podpory zo strany štátu. „Najlepšou podporou sú rovné a dlhodobo stabilné podmienky na podnikanie,“ tvrdí.

Pravica nateraz pomoc veľkým firmám neodmieta, no zamestnanosť chce zvyšovať najmä zlepšením podmienok pre nízkokvalifiko­vaných pracovníkov. „Rušíme akoby minimálnu mzdu. Bola by to kombinácia poberania nižšej ako minimálnej mzdy a sociálnych dávok. Nízko kvalifikovaných zamestnancov alebo absolventov chceme presunúť aj s celým balíkom sociálnych dávok k zamestnávateľo­vi,“ hovorí poslanec Ondrej Matej (SDKÚ). Štát to podľa jeho slov bude stáť rovnako ako teraz, no ľudia naberú pracovné návyky.

Podobný návrh má aj SaS. „Vyjednávanie o mzdách ponecháme výlučne na dohodu zamestnanca a zamestnávateľa,“ tvrdí poslanec Jozef Kollár. Živnostníkom by malo pomôcť aj dokončenie daňovo–odvodovej reformy. „Živnosť sa nemá zakladať preto, aby si ľudia optimalizoval dane. Zjednotenie vymeriavacích základov pre výpočet odvodov je prvoradé. Aby sme tu mali naozajstných živnostníkov,“ dodáva.

Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska, je po voľbách nutné riešiť najmä vymožiteľnosť prá­va.

„Často trvá celé roky, kým sa podnikateľ domôže základných práv na slovenských súdoch. Ľudí odrádza aj neskutočná administratíva,“ dodáva Kičina.

KDH chce zbytočnú administratívu odstrániť zavedením dobrovoľných licencií. „Ide o jednorazový paušálny poplatok, ktorým by si daňový poplatník zaplatil odvody a dane,“ hovorí poslanec Július Brocka (KDH). Strana chce opätovne naštartovať mikropôžičkový program.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba