Zamestnávatelia: Po výpovedi len mzda alebo odstupné. Nie oboje

Zamestnávatelia podporujú zmenu Zákonníka práce tak, aby sa uplatňovala buď výpovedná lehota, alebo odstupné.

15.07.2010 14:24
Profesia, manažér Foto:
Zamestnanec by sa mal zaujímať o to, ako sa firme darí a či svojou prácou pre firmu zarába. Potom je jeho pracovné miesto pomerne bezpečné.
debata

Pred časom štyri strany, ktoré tvoria novú vládu, vo svojich programoch hovorili, že zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného je dôležitým krokom na spružnenie pracovného trhu. Viacerí odborníci z praxe sa zhodujú na tom, že tento krok by bol nešťastný a kontraproduktívny. Podľa nich nerieši podstatu problému. Problémom nie je nepružný Zákonník práce, ale nedostatok pracovných príležitostí.

Tento názor majú predovšetkým odborári. Pre Pravdu nedávno Anton Mifka, podpredseda rady OZ Kovo, povedal že „súčasný Zákonník práce nie je prekážkou na vytváranie pracovných miest. Pracovné miesta môžu vznikať len vtedy, ak je dopyt po výrobkoch a službách, ktoré zamestnávatelia produkujú. V skutočnosti však jeho spružnenie je len prostriedok zníženia podnikateľského rizika a presunu rizika na zamestnanca. Odbory podporujú "flexiistotu“, t. j. taký systém, ktorý zvyšuje fl exibilitu zamestnanca z hľadiska výkonu práce podľa požiadaviek zamestnávateľa, ale súčasne v maximálnej miere zabezpečuje jeho zamestnanie alebo v prípade jeho straty, systém riešenia jeho nového zamestnania".

Zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného nie je novinkou, za ktorú dnes bojujú viacerí, zamestnávatelia, ale aj ekonómovia. Už pred prijatím novely Zákonníka práce v tomto roku proti tomuto bodu protestovala aj Republiková únia podnikateľov.

Zamestnanci však považovali zákon, v ktorom mali možnosť pri strate práce dostať počas dvoch mesiacov výpovednej lehoty mzdu a potom odstupné, za určitú finančnú náplasť. Na Slovensku je vo všeobecnosti nízka priemerná mzda v nominálnej hodnote, výrazné rozdiely v príjmoch a vysoká nezamestnanosť. Potvrdzujú to aj štatistiky Slovenského štatistického úradu, podľa ktorého v máji pokračovala tendencia medziročného poklesu zamestnanosti vo všetkých sledovaných odvetviach. Zamestnanosť najviac klesla vo veľkoobchode o 14,1 percenta, v informačných a komunikačných činnostiach o 11,8 percenta, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,5 percenta, v ubytovaní o 9,4, v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,3 percenta.

Aj keď niektoré personálne agentúry majú iné poznatky. „Zamestnanosť mala na Slovensku v mesiaci máj aj naďalej stúpajúcu tendenciu,“ konštatuje v analýze firmy ProAct People jej konateľ Peter Paška. „V korelácii s novými priemyselnými akvizíciami pozorujeme nárast objednávok pracovných síl až o 30 percent. Slovenský trh ukazuje reálny nedostatok technických pracovníkov a remeselníkov a, naopak, už dlhodobo zaznamenáva presýtenosť absolventov právnických, ekonomických a humanitných fakúlt. Štatistiky priemernej mesačnej mzdy zaznamenali stabilitu, u väčšiny zamestnancov neočakávame ani dovolenkové príspevky alebo výraznejšie výkyvy odmien.“

No aj napriek všetkým informáciám ľudia, ktorí prichádzajú o zamestnanie, by nechceli prísť o obidve výhody, teda dostať plat aj odstupné. V rodine nejde len o zamestnaného, ale aj o ostatných členov rodiny. Analýzy o slovenskej spoločnosti hovoria, že máme širokú základňu nízkopríjmových rodín a v súčasnosti je v problémoch takmer milión dvestotisíc ľudí. Je aj známy fakt, že príjem drvivej väčšiny zamestnancov na Slovensku nedosahuje úroveň priemernej mzdy, ktorá je 779 eur a životné náklady v rodine sa približujú k tisícke eur.

Kto navrhuje zmenu?

„Je paradoxné, že takúto zmenu navrhujú tí, ktorí odstupné majú tiež garantované zákonom, teda poslanci parlamentu,“ zdôrazňuje Anton Mifk a. „Na rozdiel od bežných zamestnancov sa poslanci dobrovoľne uchádzajú o poslanecký mandát, o ktorom dopredu vedia, že je dočasný. Ich predchádzajúci pracovnoprávny vzťah sa im zo zákona zachováva, po skončení volebného obdobia sa môžu vrátiť na pôvodné pracovné miesto. Ak nie sú opätovne zvolení, majú právny nárok na odstupné,“ dodáva. Ak zamestnanec nepodáva požadované pracovné výkony alebo porušuje pracovnú disciplínu, môže byť prepustený, samozrejme bez odstupného. „Poslanec, ktorého strana nedokázala presvedčiť dostatočný počet voličov, alebo ho strana vôbec nenominovala, však odstupné dostane,“ vysvetľuje Mifka.

Odstupné zástupcovia odborov chápu ako určitú satisfakciu pre zamestnanca. Veď jeho pracovný pomer sa končí skôr, ako sa predpokladalo, a najmä, že sa končí pre dôvody zamestnávateľa, nie zamestnanca. „Najmä v období hospodárskej recesie, keď je nájdenie nového pracovného miesta zvlášť ťažké, rastie význam odstupného ako prostriedku na zabezpečenie základných životných potrieb počas hľadania nového pracovného miesta,“ uzatvára Mifka.

Zamestnávatelia hovoria o nákladoch

Odborári majú aj tento názor… Podmieňovanie nároku na odstupné, napríklad nevyužitím výpovednej lehoty, alebo konštituovanie odstupného ako fakultatívnej dávky, môže byť v konečnom dôsledku prenášanie finančného bremena zo zamestnávateľa na štát vo forme sociálnych dávok.

„Tento názor nemá žiadne reálne opodstatnenie,“ oponuje Branislav Masár, výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. „Sociálne dávky sú presne defi nované v zákone o sociálnom poistení, ktorý vymedzuje aj podmienky, za akých sa vyplácajú. Všetky sociálne dávky majú charakter dôchodkov, a teda nie sú náhradou mzdy, resp. odstupného. Z tohto dôvodu preto nie je možné preniesť povinnosť zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu alebo odstupné na štát.“

Nielen Republiková únia podnikateľov, ale aj zamestnávatelia majú názor, že súčasné riešenie odstupného v Zákonníku práce je v rozpore so základnými civilnoprávnymi princípmi odstúpenia od zmluvy. Kontinentálne civilné právo rozlišuje medzi skončením zmluvného vzťahu odstúpením a výpoveďou. Pri odstúpení si zmluvné strany môžu platne dohodnúť odstupné, ako určitú peňažnú sumu, ktorú je odstupujúca zmluvná strana povinná zaplatiť druhej strane za to, že zmluva zaniká okamžite. Vyplatenie odstupného má význam určitej satisfakcie za to, že dochádza k okamžitému skončeniu zmluvy.

Pri skončení zmluvy výpoveďou zmluva zaniká uplynutím výpovednej doby, zmluvné strany sú počas trvania výpovednej doby stále viazané dohodnutými zmluvnými povinnosťami. Pri skončení zmluvy výpoveďou zmluvné strany nie sú povinné platiť si žiadne peňažné sumy. Zákonník práce SR priznáva zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ končí pracovný pomer výpoveďou z tzv. organizačných dôvodov, vyplatenie peňažnej dávky, ktorá je nazvaná ako odstupné. Teda pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby v trvaní najmenej dvoch mesiacov, počas ktorej je zamestnávateľ povinný platiť zamestnancovi mzdu, Zákonník práce však prikazuje zamestnávateľovi, aby zamestnancovi vyplatil aj ďalšie peniaze vo forme odstupného, ako by došlo k odstúpeniu od zmluvy s okamžitými účinkami. „Asociácia zamestnávateľov podporuje zmenu Zákonníka práce tak, aby sa uplatňovala buď výpovedná lehota, alebo odstupné,“ dopĺňa Masár.

Možné dosahy v praxi

Odvetvie, v ktorom sa zamestnanci často menia, je gastronómia a hotelierstvo. Zuzana Šedivá zo Zväzu hotelierov a reštaurácií tvrdí, že doterajší postup je pre zamestnávateľov nevýhodný. „Zamestnanca prepúšťame pre určitý dôvod a ešte mu musíme zaplatiť odstupné. Je to nelogický, a najmä neekonomický záväzok, ku ktorému zaväzuje niekto, kto nenesie zodpovednosť za podnikanie. Krok novej vlády je žiaduci. Kolobeh to nespružní, ale zamestnávateľ nebude mať náklady, ktoré nemusí mať. Pokiaľ by tento náklad preplácal štát ako podporu v nezamestnanosti, podnikateľ by nenamietal.“

„Myslím si, že dosah legislatívnej úpravy bude mať len rozmer finančnej úspory,“ myslí si Pavol Varga, manažér ľudských zdrojov Európskeho obchodného centra Dell. " Jednoducho sa zlacní prepúšťanie. Napríklad my sme v špecifi ckej situácii, keď máme otvorených veľa nových pozícii. Tento trend je tu už niekoľko mesiacov, a preto legislatívna zmena pre nás veľa neznamená, čo do počtu novovytvorených pracovných miest. Ale predpokladáme, že zmena bude výhodná pre všetky dobre riadené firmy. V situácii, keď firma zamestnáva viac ľudí, ako reálne potrebuje, dostávajú firmy efektívny nástroj riadenia. Nevidím súvis s udržaním kvalitných pracovníkov – tí sa predsa neprepúšťajú."

Ako vidí tento problém analytik? „Súbeh výpovednej lehoty a odstupného je len jeden z mnohých faktorov vplývajúcich na pracovný trh,“ vysvetľuje Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne. „Zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného síce znižuje výhody zamestnanca, pružnejší trh práce však na druhej strane vo všeobecnosti prináša viac pracovných miest. Napríklad, ak chce firma vyrábať viac, ale nie je si istá, či sa dopyt po jej výrobkoch v budúcnosti nezníži, jedným z faktorov, ktoré rozhodnú o tom, či miesto vytvorí alebo nevytvorí, môžu byť aj náklady súvisiace s prípadným prepustením. Pružný trh práce je dôležitý aj preto, aby sa zamestnanci rýchlejšie presúvali z neperspektívnych odvetví do perspektívnejších, aby napr. v čase krízy mohli podniky v upadajúcich odvetviach rýchlo znížiť počty zamestnancov a tí sa mohli postupne umiestniť v rastúcich sektoroch.“

Ako funguje vyplatenie odstupného podľa súčasného zákona

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Zamestnancovi, s ktorým bol ukončený pracovný pomer z dôvodov, že nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.

debata chyba