Podľa návrhu novely Zákonníka práce nebudú mať nárok na dovolenku. Táto zmena sa týka asi 750–tisíc ľudí. Na kompromisoch sa dohodli odborári s firmami.
Novela opäť zavádza súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Prepustený zamestnanec si bude môcť zároveň vyčerpať výpovednú lehotu aj zinkasovať odstupné len vtedy, keď pre firmu nepretržite odrobí najmenej dva roky. Mzda za nadčasovú prácu sa nezvýši. A definícia závislej práce ešte zostáva otvorená. Návrh novely by mala zajtra schvaľovať vláda.
„Absolútna zhoda pri Zákonníku práce vzhľadom na rozdielne stanoviská sociálnych partnerov ani nie je možná. Predsa si však myslím, že sme dospeli k záverom, ktoré minimálne nemajú záujem vyhrotiť vzťahy sociálnych partnerov,“ vyjadril po rokovaní spokojnosť minister práce Ján Richter.
Podľa Richtera je prvoradým cieľom novely upraviť zákonník tak, aby nastolil rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnancov a zamestnávateľov, pričom zmeny by mali byť v súlade s európskymi normami. Vyčíslil, že z 91 zmien, s ktorými novela počíta, pri zhruba osemdesiatich došlo k vzájomnej zhode partnerov.
Tripartita v pondelok rozhodla, že dohodári nebudú mať nárok na dovolenku. Podľa ministra to súvisí najmä s tým, že ak má pracovník uzatvorených viacero dohôd súčasne, určiť dobu nároku na dovolenku by bolo zložité, až právne nevykonateľné. Keďže však zákon o sociálnom poistení, ktorý parlament prijal len pred necelými dvoma týždňami, zakladá dohodárom novú povinnosť platiť od januára odvody, podľa Richtera sa to zároveň pozitívne odrazí aj na ich pracovnoprávnej ochrane. Budú sa na nich napríklad vzťahovať pracovné prestávky, nariadenia o minimálnej mzde a podobne.
Aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti považuje rozhodnutie, že dohodári zostanú bez dovolenky, za vecne správne. Pripomína, že práce na dohody sú chápané ako „výnimočné“, kým dovolenka ako „oddych po sústavnej práci“. „Ak preto niekto robí na dohody spôsobom, že mu to prakticky pokrýva celý pracovný úväzok, ide o zneužívanie zákona, ktorému treba zabrániť,“ myslí si ekonóm.
Páleník zároveň predpovedá, že po schválení vyššieho daňového a odvodového zaťaženia živnostníkov by malo ich „zamestnávaniu“ prirodzene odzvoniť. Doteraz, ako zdôrazňuje Páleník, prijímal zamestnávateľ do práce živnostníka preto, že to pre obe strany bolo výhodné. Živnostník dostal viac „cash“ na ruku a zamestnávateľ mal na neho nižšie náklady. „Po novom však už pre zamestnávateľa nebude také jednoduché pritlačiť pracovníka, aby prešiel na živnosť. Preňho už to totiž finančne výhodné nebude, zostanú mu len všetky nevýhody takéhoto pracovného vzťahu,“ vysvetľuje.
Zatiaľ nie celkom uzatvorený je bod týkajúci sa definície závislej práce, ktorá by mala obmedziť prijímanie „falošných živnostníkov“ do pracovného pomeru. K jej doterajším piatim stanoveným identifikačným znakom síce pribudol šiesty, týkajúci sa pracovného času. No zamestnávatelia žiadajú pridať ešte ďalšie.
„Žiadame, aby zamestnávateľ nebol povinný poskytnúť pracovníkovi výrobné prostriedky. Prečo by napríklad nejaký architekt nemohol pracovať na vlastnom počítači?“ vysvetľuje generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Oto Nevický. Podobne podľa neho by mal niesť samotný pracovník, nie zamestnávateľ, aj zodpovednosť za dôsledky svojej práce.
Keďže v tom k zhode neprišlo, táto podmienka do návrhu zapracovaná nebude. Richter však nevylúčil, že sa o nej bude ďalej rokovať, napríklad aj pri septembrovom schvaľovaní zákonníka v Národnej rade.
V návrhu zostal aj súbeh odstupného a výpovednej lehoty. „Zostáva návrh ministerstva práce, ktorý je už istým kompromisným riešením na základe doterajších tripartitných rokovaní,“ uviedol minister. Zamestnanci, ktorí pre jedného zamestnávateľa nepretržite odpracujú najmenej dva roky, tak opäť získajú nárok na odstupné. V aktuálnej verzii zákonníka, ktorú vlani schválila pravicová parlamentná koalícia, bol súbeh zrušený.
Podľa Páleníka by sa však mal s návratom odstupného prinajmenšom riešiť aj problém poistenia v nezamestnanosti, ktoré je veľmi zle nastavené. Niektorým ľuďom v prípade straty práce prináša príliš štedrý príjem počas polročných prázdnin a vôbec ich nemotivuje k hľadaniu si nového zamestnania.
S pracovným kódexom stále nie sú spokojní zamestnávatelia. „Je to ďalšia zlá správa pre Slovensko. Pre investorov aj pre pracovný trh ako taký,“ obáva sa viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Luboš Sirota. Predstavitelia zamestnávateľov novele vyčítajú, že bola „ušitá horúcou ihlou, zle načasovaná, veľmi jednostranná“ a že nedostali k dispozícií analýzy, ktoré by dokladovali potrebu opätovne meniť zákonník v takom krátkom čase.
Príliš časté novelizácie zákonníka spochybňuje aj Páleník. „Kým takýto dokument preverí prax, istý čas to trvá. Podporil by som preto skôr jeho stabilitu, ako neustále krátkodobé zmeny,“ uvažuje.
Ako na rokovaní upozornil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč, oživenie súbehu môže mať nepriaznivý dopad už na budúcoročné rozpočty miestnych samospráv. Zvýšenie maximálneho odstupného z troch na štyri mesiace sa podľa neho prejaví pri prípadnom znižovaní počtu učiteľov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. „Je dosť veľký predpoklad, že v tom množstve sa nájdu aj kategórie pracovníkov, ktorí učili 20 a viac rokov,“ uviedol.
Podobne napríklad hlavní kontrolóri sú podľa Dvonča volení na šesť rokov, teda na dobu určitú. „Sme toho názoru, že odstupné by nemali dostávať, pretože ich pracovný pomer sa skončí tým dňom, dokedy majú pracovnú zmluvu,“ konštatoval šéf ZMOS.
Odborári v pondelok požadovali aj zvýšenie odmien za nadčasovú prácu, a to o päť percent oproti dnešnému stavu. „Keď sa nám nepodarilo okresať nadčasovú prácu, snažili sme sa aspoň takouto formou do poslednej chvíle zvýšiť nadčasové príplatky pri nariadenej práci,“ zdôvodnil tento zámer prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Zamestnávatelia však s týmto návrhom zásadne nesúhlasili. A ministerstvo sa v tomto prípade postavilo na ich stranu, takže príplatky za nadčasy sa zvyšovať nebudú.