Najmenší plat sa zvýši, ale len málo

Minimálna mzda pôjde na budúci rok opäť hore. Záujem na tom má vláda aj odborári, ale jej rast nebude vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu výrazný.

Ilustračné foto

Autor: SHUTTERSTOCK

Cieľ postupne zvyšovať najmenší plat, ktorý stanovuje zákon, si vládny Smer zakotvil aj do programového vyhlásenia, ale bez konkrétnych čísiel. Ministerstvo práce teraz nechalo odborárom a zamestnávateľom do 15. júla čas, aby sa dohodli, ako sa od 1. januára 2013 minimálna mzda zvýši. Hovorca rezortu Michal Stuška hovorí, že sa musia naplniť dve podmienky – aby sa neznížili reálne príjmy tých najslabších zamestnancov, a zároveň aby nebola ohrozená konkurencieschop­nosť zamestnávateľov.

Momentálne je minimálna mzda 327,20 eura. Je to asi 42 percent priemernej mzdy, ktorá sa vlani dostala na 786 eur. Odborári by boli najradšej, keby minimum vzrástlo až na 60 percent priemeru, čo by zodpovedalo sume 467 eur. „Také riešenie navrhuje európska sociálna charta,“ vysvetľuje viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Ako však dodáva, odborárom je jasné, že v súčasných podmienkach také veľké zvýšenie nepresadia. „Veď odporúčané percento nedosahujú ani najvyspelejšie európske štáty,“ priznáva.

Rebríček štátov podľa výšky minimálnej mzdy

(v € alebo v prepočte na €)

POZN.: ÚDAJE SÚ PREPOČÍTANÉ NA 40–HODINOVÝ PRACOVNÝ TÝŽDEŇ A 52 TÝŽDŇOV V ROKU ZDROJ: FEDEE REVIEW OF MINIMUM WAGE RATES

Aspoň polovica priemernej mzdy

Odborári by však chceli dospieť aspoň k tomu, aby raz minimálna mzda bola polovicou priemernej. „Od nového roka by sme chceli vyrokovať sumu 344 eur,“ hovorí Mojš.

Naopak, zamestnávatelia dlhodobo žiadajú minimálnu mzdu zmraziť, ba dokonca zrušiť. Podľa nich je brzdou zamestnanosti. „Akékoľvek plošné zvyšovanie miezd povedie akurát k odchodu firiem do lacnejších krajín,“ zdôrazňuje vyjednávač strojárenských zamestnávateľských zväzov Juraj Borgula. Zmrazenie či zrušenie minimálnej mzdovej hranice odmieta sociologička SAV Zuzana Kusá. „V ústave aj medzinárodných dohodách, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, je zakotvený nárok na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu. Z tohto hľadiska je inštitút minimálnej mzdy kľúčový. Zamestnávatelia vnímajú len ekonomickú stránku mzdy a nechápu, že z nej treba aj vyžiť,“ mieni Kusá.

Takisto by zamestnávatelia prijali, keby v chudobnejších regiónoch mohli ísť s minimálnou mzdou nižšie ako v bohatších. S tým však ministerstvo ani odborári nesúhlasia. „Naše analýzy preukázali, že tým by sa sociálne rozdiely medzi regiónmi ešte viac prehĺbili,“ argumentuje Stuška.

Viac minimálnych miezd

Zástupcovia zamestnávateľských zväzov sa často sťažujú, že na Slovensku v skutočnosti nie je stanovená iba jediná minimálna mzda. „V skutočnosti máme až šesť mzdových miním, čo je ešte väčšou prekážkou tvorby nových pracovných miest,“ tvrdí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnancov.

Podľa paragrafu 120 Zákonníka práce musí totiž každý zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom, ktorí nemajú odmeňovanie ošetrené v kolektívnej zmluve, primeranú mzdu v závislosti od stupňa náročnosti práce. Týchto stupňov zákonník defi nuje šesť a približne kopírujú dosiahnuté vzdelanie pracovníka. Prvý zodpovedá základnému, druhý výučnému listu, tretí ukončenej strednej škole s maturitou, štvrtý patrí absolventovi bakalárskeho štúdia, piaty magistrovi či inžinierovi a šiesty zohľadňuje ďalšie vyššie typy kvalifi kácie.

Každému vyššiemu stupňu prislúcha mzdové minimum vyššie o 20 percent oproti základnej minimálnej mzde. Vysoko vzdelaný zamestnanec má preto minimálny mzdový nárok dvakrát vyšší ako nekvalifikovaný. Aktuálne je to 654,40 eura, no keby sa minimálna mzda naozaj zvýšila na 50 percent priemernej, mal by zaručenú najmenej priemernú mzdu.