Ženy s vyšším príjmom sa z rodičovskej dovolenky vracajú do práce skôr

Vyšší pracovný príjem, vyššie vzdelanie a dlhšia prax zvyšujú pravdepodobnosť, že sa žena zamestná počas rodičovskej dovolenky alebo krátko po jej skončení. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR.

31.08.2018 06:00
matka, materská dovolenka, žena, zamestnanie,... Foto:
Osamelé matky a matky, ktoré naraz porodili viac detí, majú podľa analýzy nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce.
debata

Ženy s vyšším príjmom zostávajú po pôrode doma priemerne menej ako 16 mesiacov. „Pravdepodobnosť zamestnania týchto matiek počas rodičovskej dovolenky je vyššia o 10 až 50 percentuálnych bodov oproti matkám, ktoré pred pôrodom nepracovali alebo mali nízky príjem,“ uvádza sa v tlačovej správe IFP. Približne polovica matiek sa zamestnala v sledovanom období počas rodičovskej dovolenky alebo do jedného roka po jej skončení.

Matky, ktoré mali pred pôrodom v zamestnaní nízky príjem alebo boli pred pôrodom bez práce, trávia na rodičovskej dovolenke priemerne 25 mesiacov. „Zároveň až pre polovicu matiek z tejto skupiny dosahuje dĺžka rodičovskej dovolenky 30 a viac mesiacov,“ upozorňuje IFP. Z celkového počtu žien – matiek zostáva na rodičovskej dovolenke polovica dlhšie ako 26 mesiacov.

Osamelé matky a matky, ktoré naraz porodili viac detí, majú podľa analýzy nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Oba faktory predstavujú objektívne prekážky pre zamestnanie. S tým môže súvisieť aj nedostatok kapacít dostupnej starostlivosti o dieťa, teda jaslí či škôlok. Naopak, možnosť pomoci starých rodičov pri výchove dieťaťa, ako náhrada formálnej starostlivosti, vplýva pozitívne na návrat matky do práce.

Inštitút finančnej politiky zároveň formou experimentu zisťoval, či existuje diskriminácia na základe pohlavia v procese prijímania zamestnancov. V rámci experimentu inštitút vytvoril 40 fiktívnych identít uchádzačov o zamestnanie, ktoré zamestnávateľom zaslal ako žiadosti o prácu. Životopisy jednotlivých uchádzačov o rovnakú pozíciu sa líšili iba pohlavím uchádzača. Všetko ostatné bolo pre obe skupiny rovnaké (vzdelanie, predchádzajúce pracovné skúsenosti, ostatné zručnosti a záujmy). „Experiment nepreukázal, že by dochádzalo k systematickej diskriminácii zo strany zamestnávateľov na základe pohlavia,“ konštatuje IFP.

Kým celková miera pozvaní na pohovor bola 31,6 % v prípadoch, keď išlo o mužského uchádzača o prácu, ženy boli pozvané na osobný pohovor v 28,7 % prípadov. „Aj keď boli muži pozývaní na pohovor vo väčšej miere, tento rozdiel nie je štatisticky významný,“ zdôrazňuje inštitút. Podobné výsledky boli zistené pri pozvaniach na pohovor v prípade špecifických vekových skupín – 31-ročných žien a 34-ročných žien vracajúcich sa po rodičovskej dovolenke na trh práce.

Miera diskriminácie však podľa IFP môže závisieť od typu povolania. Uchádzači sa hlásili o prácu v rámci štyroch rôznych typov povolaní. Výsledky preukázali diskrimináciu v prípade povolania operátor výroby. „Ženy mali v tomto prípade o 20 % nižšiu pravdepodobnosť, že by boli pozvané na pohovor, v porovnaní s mužmi,“ dodáva IFP.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanie #žena #materská dovolenka #zamestnanosť žien