Prácu za veľmi dôležitú vo svojom živote v roku 2017 považovalo 67 % respondentov. Najdôležitejším aspektom, podľa ktorého ľudia posudzujú prácu a zamestnanie, je oblasť odmeňovania. „Dobrý zárobok“ označuje za dôležitý 85,8 % opýtaných. Pri hodnotení celkovej spokojnosti s prácou a zamestnaním sa obyvatelia Slovenska vyjadrujú prevažne pozitívne a deklarujú spokojnosť so zamestnaním oveľa častejšie ako nespokojnosť. Vyplýva to z Výskumu EVS (Výskum európskych hodnôt, EVS – European Values Study), ktorý od 27. septembra do 30. novembra 2017 robil Sociologický ústav SAV.
Podľa EVS prevláda vysoká miera súhlasu s názorom, že v čase nedostatku pracovných príležitostí má byť zamestnávanie slovenských občanov uprednostnené pred zamestnávaním prisťahovalcov. V rámci EVS ústav skúmal, aký význam pripisujú respondenti základným oblastiam ich života. Medzi skúmanými oblasťami pritom figurovala rodina, práca, náboženstvo, priatelia a známi, voľný čas a politika. Práca, ako jedna zo šiestich sledovaných základných oblastí života, je po rodine druhou najdôležitejšou životnou hodnotou – za veľmi dôležitú ju považuje 67 % opýtaných.
Kvalitu práce, pracovných miest a pracovného života vo všeobecnosti možno hodnotiť z viacerých stránok. Vo výskume boli predložené tak charakteristiky spojené s výhodnými pracovnými podmienkami (položky: dobrý zárobok / výhodná pracovná doba / dlhšia dovolenka), ako aj charakteristiky súvisiace so sebarealizáciou v práci (položky: práca, v ktorej možno niečo dosiahnuť / príležitosť uplatniť osobnú iniciatívu / zodpovedná práca).
Najčastejšie sa vyskytujúcou položkou pri hodnotení dôležitých aspektov práce je na Slovensku "dobrý zárobok” (85,8 %), v popredí je teda oblasť odmeňovania. Druhým najdôležitejším faktorom dobrej práce je výhodný pracovný čas, ktorého význam oproti roku 2008 vzrástol takmer o 20 percentuálnych bodov (na 66,3 %). Výhoda pracovného času tiež reprezentuje položky spojené predovšetkým s podmienkami práce. Môže to súvisieť aj so zvýšenými požiadavkami trhu práce na flexibilitu nielen u zamestnávateľov, ale aj zamestnancov a s potrebou harmonizovať rodinný a osobný život s pracovnými povinnosťami. Tretím najčastejšie sa vyskytujúcim aspektom kvalitnej práce bola sebarealizačná položka – teda "práca, v ktorej možno niečo dosiahnuť” (49,6 %). Takmer rovnako často bola spomenutá aj "možnosť uplatniť osobnú iniciatívu” (47,3 %). Oba tieto aspekty poukazujú na skutočnosť, že mnohí vnímajú prácu aj ako oblasť, v ktorej môžu uplatniť svoje schopnosti a nájsť istú vnútornú osobnostnú sebarealizáciu, resp. vnútorné uspokojenie. Dobrý zárobok častejšie zdôrazňovali obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (98 %), z Bratislavského (99 %) a Košického kraja (93 %) a najmenej obyvatelia Prešovského kraja (75 %).
Výhodný pracovný čas zdôrazňujú často obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (80 %), častejšie ženy (70 %) ako muži (62 %), pričom za dôležitý ho považujú predovšetkým ženy vo veku 25 až 34 rokov (84 %) a 35 až 44 rokov (76 %), čo súvisí s harmonizáciou pracovných povinností s rodinným a osobným životom. Naproti tomu muži v týchto vekových kategóriách nezdôrazňujú výhodný pracovný čas, čo môže súvisieť s ekonomickým zabezpečovaním mladých rodín, kde častým zdrojom zvýšených príjmov je práve nadčasová práca. Najmenší podiel tých, ktorým záleží na výhodnom pracovnom čase, sú ľudia vo veku 55 až 64 rokov (57 %), čo je možné vysvetliť menej náročnými rodinnými povinnosťami, ako aj akceptáciou zníženého pracovného komfortu vzhľadom na preddôchodkový vek a znížené šance na trhu práce v prípade zmeny zamestnania.
Možnosť uplatniť v zamestnaní osobnú iniciatívu zdôrazňovali nadpriemerne často respondenti s vysokoškolským vzdelaním (66 %), obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (70 %), obyvatelia Nitrianskeho (67 %) a Bratislavského kraja (58 %). Ženy v kategórii zamestnancov zdôrazňujú možnosť uplatniť v zamestnaní osobnú iniciatívu významne častejšie ako muži zamestnanci (55 % a 47 %), pričom rozdiel je najvýraznejší vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov.
Zamestnanie, v ktorom sa dá niečo dosiahnuť, nadpriemerne často zdôrazňovali najmladší respondenti vo veku 18 až 24 rokov (59 %), ľudia s vysokoškolským vzdelaním (69 %), obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (70 %), obyvatelia Bratislavského (65 %), Nitrianskeho (63 %) a Košického kraja (58 %).
Dlhšiu dovolenku nadpriemerne často uvádzali ženy (47 %), obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (60 %), obyvatelia Bratislavského (59 %) a Nitrianskeho kraja (61 %). Aj zodpovednú prácu častejšie zdôrazňovali ženy (39 %), respondenti s vysokoškolským vzdelaním (44 %), obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (50 %), obyvatelia Nitrianskeho (60 %), Banskobystrického (45 %) a Košického kraja (44 %).
Pokiaľ ide o celkovú spokojnosť s prácou, pracujúci respondenti sa bežne vyjadrujú skôr pozitívne a deklarujú spokojnosť so svojou prácou oveľa častejšie ako nespokojnosť. Priemerné umiestnenie na desaťstupňovej škále spokojnosti, kde 1 znamenalo nespokojný a 10 spokojný, je na úrovni 7,1 bodu.
Vysokú mieru konsenzu vyjadrili obyvatelia Slovenska v náhľade na uprednostňovanie slovenských občanov pred prisťahovalcami, keď je nedostatok pracovných príležitostí. S týmto názorom súhlasí 85,3 % opýtaných. Oproti výsledkom výskumu EVS 2008, kde bol tento podiel na úrovni 78,9 %, ide o nárast. S výrokom „Keď je nedostatok pracovných príležitostí, zamestnávatelia by mali uprednostňovať slovenských občanov pred prisťahovalcami“ častejšie súhlasia najmladší respondenti vo veku 18 až 24 rokov (94 %), obyvatelia z Bratislavského (92 %), Trenčianskeho (97 %), Nitrianskeho (98 %) a Žilinského kraja (96 %).
Výsledky výskumu možno zovšeobecniť na celú populáciu, teda obyvateľov Slovenska vo veku 18 rokov a viac. Zohľadňujú rozloženie obyvateľov podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja.