Za obdobie rokov 2014 až do 1. polovice roka 2017 skontrolovali osem vybraných úradov práce (Bratislava, Dunajská Streda, Košice, Nitra, Prešov, Prievidza, Rimavská Sobota, Žilina) a samotné Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa údajov ministerstva práce bola v roku 2014 priemerná ročná miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 12,79 %, ktorá postupne klesala. Kontrolóri v tejto súvislosti upozorňujú na vysoké riziko dlhodobejšieho efektu znižujúcej sa nezamestnanosti, keďže na tomto vývoji má podiel veľký počet ľudí pracujúcich na dohodu. Takáto práca citlivo reaguje na zmeny ekonomickej situácie zamestnávateľa, kvôli čomu vzniká objektívne riziko zrušenia pracovného miesta na dohodu a takáto politika trhu práce nie je dlhodobo udržateľná. Z celkového počtu poistencov Sociálnej poisťovne (326 314), u ktorých vznikla prvá registrácia v nej, bolo 205 938 ľudí zamestnaných na dohodu (viac ako 63 %) a týka sa aj značnej časti absolventov REPAS-u.
Zamestnanie absolventov
Pri rekvalifikácii boli poskytnuté finančné prostriedky v rámci troch národných a piatich regionálnych projektov, pričom za kontrolované obdobie bolo vyčerpaných viac ako 17 miliónov eur. Kontrola zistila, že výber kurzov a ich následné schvaľovanie posudzovali na úradoch práce individuálne, s ohľadom na dodržanie stanovených podmienok a s prihliadnutím na regionálny a finančný aspekt. Posudzovanie žiadostí sa v priebehu kontrolovaného obdobia menilo trikrát. Zmeny však nepriniesli sprísnenie posudzovania, naopak, stalo sa benevolentné, prakticky až do tej miery, že úrad práce nemá dôvod neschváliť podanú žiadosť. Kontrolný úrad preto odporúča pristúpiť k pôvodnému hodnoteniu (platné do 30. apríla 2017), aby posudzovanie uchádzačov pri výbere kurzov bolo sprísnené a zároveň individuálne (napr. neodsúhlasovať novým absolventom stredných a vysokých škôl základy v oblasti informatiky, jazykových kurzov, manažmentu…). Tiež dať pri výbere kurzov vyššie bodové ohodnotenie znevýhodneným uchádzačom, najmä rizikovým skupinám nad 50 rokov, dlhodobo nezamestnaným a ľuďom so základným vzdelaním.
Zo všetkých uchádzačov o zamestnanie, ktorí absolvovali REPAS (38 009), sa do pol roka od skončenia rekvalifikácie zamestnalo 18 245, čo predstavuje efektívnosť pod 50 %. Viac ako polovica podporených klientov sa tak po ukončení kurzov do pol roka na trhu práce neuplatnila. Z evidencie úradov práce však nebolo možné zistiť, či absolventi REPAS-u, ktorí sa do šiestich mesiacov na trhu uplatnili, zostali zamestnaní aj po uplynutí tejto doby. Rovnako sa nedalo zistiť, v akej oblasti sa absolventi kurzov zamestnali. Preto kontrolóri vybrali vzorku, ku ktorej boli predložené spisy uchádzačov zaradených na rekvalifikáciu. K vybranej vzorke Sociálna poisťovňa poskytla informácie o ich prvom zamestnaní po skončení kurzu, ako aj o priebehu ďalších zamestnaní. Vybraná vzorka reprezentovala 12,63 % z celkového počtu ukončených rekvalifikačných kurzov na kontrolovaných úradoch práce. Aj keď takmer 55 % uchádzačov o zamestnanie bolo koncom júna 2017 v pracovnom pomere, zamestnanie v odbore rekvalifikačného kurzu si našlo len 42 %. Najvyššia kontrolná inštitúcia preto odporúča, aby úrady práce povinne evidovali, v akom odbore sa uchádzači po skončení rekvalifikačných kurzov zamestnali, resp. si založili živnosť. Len tak bude možné vykazovať skutočnú efektívnosť a účinnosť projektu REPAS.
Najviac kurzov je z kategórie remeslá a služby
Kontrola ukázala, že rekvalifikačné kurzy absolvovali uchádzači z rôznych vzdelanostných skupín. Najväčšie zastúpenie mali ľudia s úplným stredným odborným vzdelaním (37,63 %) a so stredným odborným vzdelaním (23,28 %). Uchádzači s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa mali 16,60-percentné zastúpenie a objavili sa aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa (0,45 %). Zaujímavé je, že na úrade práce v Bratislave tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných, ktorí ukončili REPAS, práve absolventi VŠ 2. stupňa, až 50,18 %. Táto skutočnosť potvrdzuje zistenia úradu z predošlých kontrol zameraných na uplatňovanie absolventov škôl na trhu práce. Úrad už vtedy avizoval, že viaceré študijné odborný na vysokých školách nezodpovedajú potrebám pracovného trhu a ich absolventi končia na úradoch práce. S rovnakým problémom zápasia aj absolventi s úplným stredným a so stredným odborným vzdelaním. Naopak, uchádzači o prácu so základným vzdelaním, ktorí sa rekvalifikovali, majú v rámci kontrolovaných úradov práce len minoritné zastúpenie (9,09 %). Pritom sú to práve oni, ktorí tvoria najohrozenejšiu skupinu z pohľadu uplatnenia sa na trhu práce a ktorí potrebujú nadobudnúť pracovné zručnosti.
Najviac kurzov sa uskutočnilo v kategórii remeslá a služby (37,86 %), prevládali najmä opatrovateľské služby. Napríklad v Rimavskej Sobote tvorila táto skupina až 49,75 %, v Prievidzi to bolo 43,03 %. Odborné kurzy absolvovalo 2 679 osôb (25,44 %), najviac v Prešove (36,76 %). Išlo prevažne o kurzy súvisiace s profesiou vodiča. V Rimavskej Sobote boli tieto kurzy zamerané hlavne na rôzne vodičské oprávnenia, obsluhu motorových vozíkov, strojov, výkon strážnej služby, vzdelávanie elektrotechnikov. Iná situácia bola na úrade práce v Bratislave, kde 36 % tvorili kurzy výpočtovej techniky.
Kontrola poukazuje aj na systémový nedostatok, ktorý súvisí s tým, že požiadavky uchádzačov takmer vôbec nekorešpondovali s dopytom trhu v danom regióne. Kontrolóri tak odporúčajú podporiť rekvalifikačné kurzy zamerané predovšetkým na oblasti, pri ktorých je v danom regióne predpoklad uplatnenia sa na trhu práce. Zvlášť zohľadňovať takých uchádzačov, ktorí majú reálny výhľad na uzatvorenie pracovného pomeru od konkrétneho zamestnávateľa.