Aj vy zažívate stres na pracovisku?

Pracovný stres ovplyvňuje spánok. Zamestnaní ľudia pod stresom spia kratšie. Čím sa však spánok u ľudí predlžuje, stúpa aj podiel tých, ktorí sú viac v pohode a tvrdia, že stres ich v práci netrápi.

29.05.2017 06:00
práca, kariéra, stres Foto:
Ilustračné foto.
debata

Z prieskumu medzinárodného portálu Paylab.com pod názvom Stress in the Workplace vyplýva, že zamestnanci, ktorí pravidelne zvyknú spať počas pracovného týždňa menej ako 6 hodín denne, sa v oveľa väčšej miere sťažujú na stres v práci. Trápi ich predovšetkým zlé finančné ohodnotenie a veľký nápor povinností. Iba 8 percent zamestnancov v Európe, ktorí spia menej ako 6 hodín denne počas pracovného týždňa, hovorí, že v práci nepociťujú stres.

Keď porovnáme nízkopríjmových a vysokopríjmových zamestnancov, tak ľudia s nižšími príjmami sú na tom o niečo horšie. Z prieskumu vyplynulo, že v skupine zamestnancov s vyššími zárobkami je výrazne vyšší podiel ľudí, ktorí deklarujú, že nemajú stres v práci. Zamestnanci sú na pracovisku vystavovaní tlaku na dosahovanie adekvátneho pracovného výkonu a výsledkov. Ľudia, ktorí spia kratšie, sa v porovnaní s priemerom trápia kvôli práci oveľa intenzívnejšie. Nižšie kvalifikovaní zamestnanci a zamestnanci s nízkymi príjmami sa viac sužujú financiami, zlými pracovným podmienkami a pracovným prostredím, ďalej ich vo významnejšej miere trápia zdravotné problémy prameniace z vykonávania práce, dochádzanie za prácou a zlé vzťahy s kolegami.

Na druhej strane manažéri a ľudia, ktorí majú v krajinách nadpriemerné príjmy, sa oveľa viac sťažujú na veľkú pracovnú záťaž, častejšie spomínajú pocit vyhorenia, stresy vyplývajúce z organizačných zmien a častejšie tiež riešia ťažkosti so zosúladením súkromia a práce – takzvaný work-life balance.

Najväčší podiel (74 %) zamestnancov na Slovensku spí 6 až 8 hodín denne, čo je považované za dostatočný prísun oddychu pre mozog a regeneráciu organizmu. Sú aj takí šťastlivci, ktorí zvyknú spať pred pracovným dňom viac ako 8 hodín, no tých je iba 6 %. Na druhej strane je tu aj početná skupina zamestnancov, ktorí sa dlho v posteli nezdržia. Asi 20 % pracujúcich ľudí na Slovensku spí menej ako 6 hodín denne počas pracovného týždňa. Tento trend sa začína stupňovať u ľudí starších ako 35 rokov. Kratší spánok sa tiež o niečo častejšie týka zamestnancov, ktorí sú na nižších pozíciách ako pomocní pracovníci (30 %), kvalifikovaní robotníci a zamestnanci v službách (26 %). Môže to súvisieť aj s tým, že ich pracovný čas sa začína skôr, prípadne je viazaný na zmeny. Krátky spánok sa nevyhýba ani vyššie postaveným profesiám. Napríklad top manažérov, ktorí spia menej ako 6 hodín denne, je na Slovensku asi 21 %.

Najvýznamnejšou oblasťou, ktorá zamestnancom na Slovensku spôsobuje stres, sú finančné problémy prameniace z nízkych zárobkov, ktoré nestačia pokrývať životné náklady. Tento aspekt označilo za kľúčový stresový faktor až 31 % respondentov, pričom o niečo častejšie ide o ľudí s nižšou úrovňou pozície.

Nároky zamestnávateľov a tlak na výkon je druhou významnou oblasťou, ktorá zamestnancom spôsobuje stres. Viac ako štvrtina zamestnancov (28 %) sa vyslovila, že ich trápi priveľký tlak povinností a zodpovednosť, ktorá z riešenia úloh vyplýva. Čo sa týka ľudí na riadiacich pozíciách, túto formu stresu vyslovilo až 35 % nižších a stredných manažérov a 32 % top manažérov. S náporom práce do veľkej miery súvisia aj nadčasy, ktoré v prieskume označilo za závažný problém až 16 % respondentov.

Pálčivým prejavom chronického stresu na pracovisku je burn-out syndróm, teda stav psychickej a emočnej vyčerpanosti z práce. V prieskume portálu Platy.sk sa k nemu priznalo až 12 percent zamestnancov a najväčšiu kumuláciu tohto stavu je možné pozorovať u ľudí vo veku 35 až 44 rokov. Vyčerpanosť z práce zasahuje zamestnancov na všetkých úrovniach, o niečo častejšie manažérov. V prieskume ho uviedlo až 16 percent top manažérov a rovnaké percento nižších a stredných manažérov.

Stresujúce môže byť aj pracovisko samotné. Ženy sú v porovnaní s mužmi celkovo o niečo viac citlivejšie na zlé pracovné podmienky a pracovné prostredie. To označilo ako významný stresujúci faktor 13 percent respondentov. Málo dní voľna/dovolenky na oddych trápi 10 % opýtaných. Za časovo náročnú záťaž považujú Slováci aj dochádzanie do práce (10 %). Ľudia sú vnímaví aj na organizačné zmeny, ktoré označilo za stresujúce 9 percent zamestnancov. Významným faktorom, ktorý ľuďom nedáva spávať, sú aj zlé vzťahy s kolegami (6 %) a aj tie oveľa citlivejšie vnímajú ženy. Nedostatočný work-life balance je stresovým faktorom, kde práca zasahuje už aj do súkromia. Sťažuje sa naň 8 percent zamestnancov. Zdravotné problémy prameniace z vykonávania práce označilo 6 percent respondentov. Ďalšími stresujúcimi faktormi sú vysoké očakávania a nároky nadriadeného (9 %) a nároky a očakávania klientov (4 %).

Najmä rodičia s deťmi poznajú ťažkosti skombinovať prácu s rodičovskými povinnosťami. Tie spomenuli v prieskume celkovo 4 percentá respondentov, ale až 8 percent zamestnancov vo veku 35 až 44 rokov. Vykrývanie chorôb detí má vplyv na dochádzku a vyzdvihovanie zo školy/škôlky a vozenie na rôzne krúžky ich stavia do časového stresu.

Medzinárodný prieskum Stress on the Workplace realizoval portál Paylab.com online prostredníctvom lokálnych platových portálov, ktoré spravuje v 11 krajinách strednej a východnej Európy (Fínsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko a Bosna a Hercegovina). Na Slovensku sa do prieskumu zapojilo 14 237 respon­dentov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #stres #zamestnanci #pracovný stres #Práca a kariéra