Tohtoroční absolventi, ktorí si od skončenia školy nedokázali nájsť prácu, by sa mali zamyslieť nad tým, či niekde nerobia chybu. „Na trhu je vysoký dopyt po ľuďoch a v porovnaní s minulosťou sa jednoduchšie uplatňujú aj tí, ktorí nemajú žiadnu prax. Ak napriek tomu absolvent doteraz žiadnu prácu nezískal, mal by zvážiť prehodnotenie svojej taktiky," hovorí Branislav Jančuška, staffing director personálno-poradenskej spoločnosti McROY Jobliner..
Platí totiž, že čím dlhšie je mladý človek bez práce, tým viac jeho pozícia a cena na trhu klesá. Hrozí mu dokonca, že získa nálepku človeka, „ktorého nikto nechce“, čo mu môže štart kariéry výrazne skomplikovať. „Ak si niekto neúspešne hľadá zamestnanie dlhé mesiace, môže u potenciálnych zamestnávateľov vyvolať pocit, že má nejaký kvalifikačný alebo osobnostný problém, pre ktorý ho ostatní odmietajú. Výsledkom bude, že ho začne na pracovné pohovory pozývať čoraz menej firiem,“ vysvetľuje Branislav Jančuška. Preto by absolventi, ktorí si dodnes nenašli prácu, mali zvážiť, či nerobia niekde chybu. Mali by sa sústrediť najmä na tieto oblasti:
Postup pokus – omyl
Mnohí absolventi sú presvedčení o tom, že ak budú reagovať na desiatky či stovky inzerovaných pozícií, „niečo z toho vyjsť musí“. A tak sa hlásia aj na pozície, na ktoré nemajú kvalifikáciu. „Uchádzajú sa o posty, ktoré si vyžadujú špecifickú kvalifikáciu alebo prax. Dané zamestnanie tak nemajú šancu získať a len zbytočne mrhajú svoj čas a energiu,“ hovorí Jančuška. Vhodné je teda reagovať iba na pozície zodpovedajúce svojej kvalifikácii a skúsenostiam. Lepšie je preto poslať tri životopisy týždenne než tridsať. Na druhej strane, poslať jeden za mesiac je málo, pretože ani prílišná prieberčivosť sa nevypláca.
Na pohovor sa treba pripraviť
Táto rada znie na prvý pohľad banálne, no práve túto oblasť mnoho absolventov výrazne podceňuje a spolieha sa na improvizáciu. Často ani nevedia, do akej firmy a na akú pozíciu sa vôbec hlásia. „Povedia si: nemusím sa pripravovať, pretože sa z toho nejako vykecám. Tento postup možno dokáže zafungovať pri skúškach na vysokej škole, no na pracovnom pohovore s vysokou pravdepodobnosťou stačiť nebude,“ upozorňuje. Pred pohovorom je teda dobré naštudovať si aspoň základné informácie o danej firme či inštitúcii, poznať jej ciele a hodnoty. Tu pomôže napríklad internet, väčšina relevantných spoločností má tieto informácie na svojom webe v sekcii O nás. Dobré je zamyslieť sa aj nad otázkami, ktoré môže človek na pohovore dostať, zrekapitulovať si svoje silné stránky a prax získanú počas štúdia.
Prehnané nároky sú brzdou
„Absolventi sú často prieberčiví a nároční, odmietajú kompromisy a chcú získať veľmi rýchlo veľmi veľa,“ myslí si Jančuška. Napríklad, chcú pracovať blízko bydliska, odmietajú robiť na zmeny, majú vysoké očakávania a podobne. Ak si však uchádzač nevie nájsť prácu už niekoľko mesiacov, mal by sa zamyslieť nad tým, či by nemal zo svojich požiadaviek zľaviť a zaujímať sa aj prácu na čiastočný úväzok či absolventskú prax. Problémom môžu byť aj peniaze. Absolventi si veľmi často pýtajú nástupný plat nad 1 000 eur mesačne, čo je viac ako priemerná mzda v hospodárstve. Takú väčšina z nich hneď na začiatku dostať nemôže. Výnimkou sú absolventi IT odborov, u ktorých je plat presahujúci tisíc eur samozrejmosťou. V ich prípade sa však nezvykne stávať, aby mali problém nájsť si zamestnanie, pretože ak chcú, budú ho mať už počas školy.
Životopis sa stále počíta
Vážnou prekážkou k prvej práci môže byť aj zle napísaný životopis. Túto oblasť dnes mnoho absolventov podceňuje a životopis považujú len za „akúsi formalitu“. Ten by mal byť síce stručný, ale na druhej strane obsahovať aj všetky relevantné údaje o kvalifikácii: ukončené vzdelanie, jazykové znalosti, získanú prax popri štúdiu, IT zručnosti, certifikáty či rôzne oprávnenia. „Ak absolventa takmer nikto nepozve na pracovný pohovor, problémom môže byť práve životopis. Preto je dobré si ho porovnať so vzorovými životopismi, ktoré sa dajú nájsť na internete, napríklad na pracovných portáloch,“ hovorí Jančuška. Pomôcť môže i porovnanie si životopisu s CV spolužiaka, ktorý si už prácu našiel.
Práca mimo odboru
Každý absolvent by mal v prvom rade skúsiť získať zamestnanie v odbore, ktorý vyštudoval. No ak dlho nedokáže uspieť, mal by to skúsiť inde. Na Slovensku je totiž množstvo odborov, ktoré produkujú priveľa absolventov, a tak si nie každý dokáže nájsť uplatnenie v oblasti, ktorú vyštudoval. Týka sa to sociálnej práce, environmentálneho manažmentu, verejnej správy, kulturológie, pedagogiky či filozofie. Zo strany komerčného sektora je dopyt po ich absolventoch iba minimálny a verejný sektor ich nedokáže ani zďaleka absorbovať všetkých. V takom prípade sa oplatí pouvažovať aj nad inou prácou.