„Stále viac firiem zavádza tykanie naprieč celou spoločnosťou. Výnimkou býva manažment, kde vykanie udržuje odstup od podriadených,“ hovorí Jana Mesárová, výkonná riaditeľka personálno–poradenskej spoločnosti McROY Jobliner.
Aj v podnikoch, kde nie je tykanie zakotvené priamo vo firemnej kultúre, si zamestnanci medzi sebou zvyčajne tykajú. V tomto prípade však nie je dobré zabúdať na základné pravidlá etikety a tykať automaticky od nástupu do práce každému. Platí teda, že nadriadený navrhuje tykanie podriadenému, ak sú v hierarchii firmy na rovnakej úrovni, tak tykanie navrhuje žena mužovi. Ak ide o kolegov rovnakého pohlavia, navrhuje tykanie ten starší, ak sú starí približne rovnako, je to jedno. Prirodzené je aj to, že ponuku tykania je možné odmietnuť. V takom prípade je vhodné byť taktný a neuraziť druhú stranu. Vhodný argument môže vyzerať napríklad takto: „Ospravedlňujem sa, ale som zvyknutý vykať, takže rád by som pri tom ostal.“
Na tykanie v práci má vplyv firemná kultúra, národnosť či odbor, v ktorom daná firma pôsobí. „Napríklad, v britských alebo amerických spoločnostiach je obľúbené oslovovanie krstným menom, nemeckých alebo vo francúzskych však stále prevláda vykanie,“ vysvetľuje Jana Mesárová.
Obľúbenou formou je kombinácia vykania s krstným menom. Táto forma je srdečnejšia než klasické vykanie, no zároveň profesionálnejšia než bežné tykanie. „Prechod na túto formu musíte vycítiť zo situácie, keďže v tomto prípade sa nemôžete riadiť zabehnutými pravidlami etikety,“ dodala Mesárová.