Ako vyzerá Slovák pracujúci v zahraničí?

Slovenskému trhu práce sa v poslednom období darí. Napriek tomu, že podľa štatistík nezamestnaných ubúda a platy rastú, stále nájdeme Slovákov, ktorí za prácou radšej odchádzajú do zahraničia. V prvom kvartáli tohto roka predstavovali tí, ktorí pracovali v zahraničí, zhruba 6,5 % zo všetkých pracujúcich.

01.10.2016 21:00
debata (3)

V úvodnom kvartáli tohto roka krátkodobo migrovalo za prácou do zahraničia zhruba 160–tisíc Slovákov, teda spomenutých 6,5 % všetkých pracujúcich. Až približne štvrtina našincov zarábajúcich v cudzine pritom pochádzala z Prešovského kraja. Nasledovali Žilinský a Košický kraj, kde má bydlisko približne každý šiesty pracujúci mimo územia SR. Odchod za zárobkom do cudziny je však bližší mužom ako ženám. Pracujúcich Sloveniek bolo totiž za hranicami našej krajiny takmer až o polovicu menej ako Slovákov.

Za prácou chodia mladí

Z hľadiska vekovej štruktúry najčastejšie cestujú za prácou mladí vo veku od 25 do 34 rokov. Počas prvých troch mesiacov tohto roka tak za hranicami našej krajiny pracovalo zhruba 53–tisíc Slovákov v tomto veku, teda tretina všetkých pracujúcich v zahraničí. Práve tí už majú zvyčajne nejaké skúsenosti s cudzím jazykom, ktorý môže predstavovať bariéru najmä pre starších Slovákov. Okrem toho je to aj obdobie, v ktorom skončili štúdium a zvyčajne ešte nemajú zásadnejšie životné záväzky, ktoré by ich „držali“ na Slovensku. Láka ich vidina lepšieho zárobku či skúsenosti. Početné zastúpenie však majú aj našinci vo veku od 35 do 54 rokov. Mimo Slovenska pracuje spolu viac ako 74–tisíc ľudí tejto vekovej kategórie.

Von idú najmä stredoškoláci

Ak sa na migrujúcich za prácou pozrieme z hľadiska vzdelania, najviac, konkrétne 44 %, je tých, ktorí majú stredné odborné vzdelanie bez maturity. Za nimi nasleduje zhruba 61–tisíc Slovákov s úplným stredoškolským vzdelaním. Približne 15 % Slovákov pracujúcich v zahraničí má vysokoškolské vzdelanie. V prípade vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich v cudzine je pomer medzi ženami a mužmi takmer vyrovnaný. Pri nižších stupňoch vzdelania majú výraznú prevahu muži. Napríklad v prípade stredného odborného vzdelania bez maturity pracuje v zahraničí až takmer štyrikrát viac mužov ako žien.

Najviac ľudí je v stavebníctve

Najviac Slovákov, až 27 %, pracuje v stavebníctve. Drvivú väčšinu v tomto prípade tvoria muži. Takmer štvrtinové zastúpenie však majú aj zdravotníctvo a sociálna pomoc a pätina migrujúcich našincov pracuje v priemysle. Práve v zdravotníctve majú, naopak, výraznú prevahu ženy.

Najpopulárnejšie je Rakúsko

Najväčšej obľube sa medzi našincami teší Rakúsko, kde pracuje až takmer tretina (50,6 tisíca) všetkých krátkodobo migrujúcich za prácou do zahraničia. Práve náš západný sused vyhráva pravdepodobne pre všeobecne vyššiu životnú úroveň a vyššie zárobky. Dvojku obsadilo Česko s takmer štvrtinou takto pracujúcich. Okrem dobrej dostupnosti mu na atraktivite pridáva aj takmer neexistujúca jazyková bariéra, ale aj o niečo vyššia priemerná mzda ako u nás. Napriek väčšej vzdialenosti je stále lákavé aj Nemecko, kde pôsobí 30–tisíc Slovákov.

DOMIKA ONDROVÁ, ANALYTIČKA POŠTOVEJ BANKY

3 debata chyba
Viac na túto tému: #práca