Ste spokojní v práci?

Práca predstavuje pre drvivú väčšinu z nás základný zdroj príjmu. Pretože v nej trávime veľa času, je ideálnou kombináciou, ak nás aj baví a napĺňa.

31.08.2016 07:00
debata

Na zamestnancov sa kladú čoraz väčšie nároky, pričom ich ohodnotenie v mnohých prípadoch nespĺňa predstavy. V práci tak mnohí trávia čoraz viac času na úkor súkromného života, bez toho, aby sa cítili patrične docenení. Predchádzajúce riadky sú len všeobecnými tvrdeniami, no výsledky Eurobarometra ukazujú, že viacero Slovákov by sa v nich pravdepodobne nemalo problém nájsť. Len o niečo viac ako polovica (54 %) našincov považuje svoju súčasnú pracovnú situáciu za dobrú.

To je mierne horší výsledok, ako bol priemer únie, v rámci ktorého označilo svoju súčasnú pracovnú situáciu za dobrú 58 % Európanov. Naopak, každý štvrtý Slovák ju označil za zlú a zhruba pätina ju nevie posúdiť.

Nie je žiadnou novinkou, že severské krajiny sú krajinami s vysokým životným štandardom, s vysokými platmi, aj keď, samozrejme, aj s vyššou cenovou hladinou. Nikoho asi preto neprekvapí, že aj v tomto prípade sa umiestnili na čele rebríčka. So svojou súčasnou pracovnou situáciou je totiž spokojných až zhruba osem z desiatich Švédov a Dánov.

Slováci to však za pracovným uspokojením nemajú ďaleko. Svoju pracovnú situáciu totiž označilo za dobrú až 72 % Rakúšanov, ktorí v rebríčku obsadili závideniahodné štvrté miesto. Naopak, najmenej spokojní sú v Grécku, kde svoju súčasnú pracovnú situáciu označil za zlú až každý druhý opýtaný.

Negatívne odpovede prevládali v južnejších krajinách Európy, medzi inými takto reagovali napríklad aj zhruba štyria z desiatich Talianov či Chorvátov. Z našich susedov z V4 svoju situáciu ohodnotili takmer identicky ako Slováci aj Česi. Poliaci sú o niečo spokojnejší ako my, a, naopak, Maďari sa umiestnili až na konci rebríčka.

Čo sa týka vyhliadok do budúcnosti, Slováci veľkým optimizmom v čase prieskumu neoplývali. Zlepšenie svojej pracovnej situácie totiž očakávala len pätina z nich. Viac ako polovica neočakáva žiadne zmeny a len desatina túto otázku nevedela posúdiť. Ani v tomto prípade veľmi neodskakujeme od európskeho priemeru, ktorý bol len mierne vyšší.

Miernym paradoxom je fakt, že napriek vysokej spokojnosti Švédov so svojou pracovnou situáciou až štvrtina očakáva aj počas nasledujúcich dvanástich mesiacov zlepšenie. Najväčšími optimistami sú však v Írsku, kde kladný vývoj očakáva až tretina opýtaných. Opačný prípad nastal v Grécku, kde v zlepšenie verí ani nie desatina Grékov, ale zhoršenie očakáva až tretina. Pozitívom je, že len v siedmich krajinách EÚ očakáva negatívny vývoj pracovnej situácie viac ako 10 % opýtaných.

ZDROJ: DOMINIKA ONDROVÁ, ANALYTIČKA POŠTOVEJ BANKY

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #práca