Plán radikálneho zvyšovania minimálnej mzdy, ktorý vlani predstavil minister financií George Osborne, ale vyvoláva obavy zo zániku pracovných miest a stáva sa súčasťou napätej politickej diskusie o možnom odchode Británie z Európskej únie, poznamenala agentúra Reuters. Doterajší minimálna mzda bola 6,70 libry.
Osborne chce výrazným zvyšovaním minimálnej mzdy podporiť produktivitu a zabezpečiť, aby bolo chodenie do práce výhodnejšie ako poberanie sociálnych dávok. Do roku 2020 by sa mala minimálna hodinová mzda vyšplhať na najmenej deväť libier, čo predstavuje nárast o ďalších 25 percent.
Podniky pôsobiace v odvetviach tradične využívajúcich lacnú pracovnú silu, napríklad v pohostinstve a maloobchode, však varujú, že rast minimálnej mzdy môže viesť k znižovaniu počtu zamestnancov. Britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) odhaduje, že v dôsledku vyššej minimálnej mzdy zanikne asi 60 000 pracovných miest.
Minister kultúry John Whittingdale, ktorý dlhodobo zaujíma euroskeptický postoj, navyše upozorňuje, že vyššia minimálna mzda bude pôsobiť ako magnet na migrantov, ak Británia nevystúpi z Európskej únie a nezíska späť kontrolu nad svojimi hranicami. Briti o svojom zotrvaní v EÚ rozhodnú v referende, ktoré sa bude konať 23. júna.