„Očakávame, že evidovaná miera nezamestnanosti do konca roka 2015 klesne na 11,8 percenta. V letných mesiacoch, pre ktoré sú typické sezónne práce, by miera nezamestnanosti mohla poklesnúť aj bližšie k úrovni 11,5 percenta. Napriek celkovému poklesu miery nezamestnanosti však nepredpokladáme, že by sa začali výraznejšie stierať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi,“ komentuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Firmy začínajú obsadzovať miesta aj na obchodnícke pozície. Zamestnávatelia takisto dlhodobo potrebujú elektrikárov, zváračov, operátorov CNC strojov či vodičov vysokozdvižných vozíkov. Aj po týchto ľuďoch bude dopyt v tomto roku.
„Jednoznačne je však najväčší záujem o programátorské pozície. Určite nie je nič nové, keď poviem, že programátorov nie je nikdy dosť. Ide najmä o vývojárov webových stránok a mobilných aplikácií, manažérske pozície, ale aj iné pozície v IT. Najviac ponúk dlhodobo evidujeme v Bratislavskom kraji, najmenej ich je na východe Slovenska,“ hovorí riaditeľ personálnej agentúry Aujob Peter Ulbrik.
Silnejší minulý rok, čo sa týka tvorby nových pracovných miest, pripisujú personalisti predvlaňajšiemu prepúšťaniu.
„V roku 2014 trh ťažil z prepúšťania, ku ktorému došlo v predchádzajúcom období. Mnohé firmy sa optimalizáciou personálnych nákladov predzásobili, čím reagovali na zvyšovanie daní a odvodov, ako aj na zmeny v Zákonníku práce. Keďže v roku 2014 už nebolo možné zvyšovať produktivitu práce takým tempom ako v predchádzajúcom období, nárast produkcie so sebou automaticky priniesol aj tvorbu nových pracovných miest. Keďže najmä v prvom polroku ubudlo zlých správ pre podnikový sektor, mnohé firmy sa rozhodli skôr zrušené pracovné miesta opätovne obsadiť,“ vysvetľuje situáciu na trhu práce Luboš Sirota, generálny riaditeľ personálno–poradenskej firmy McROY Group.
Najviac ponúk dávali obchodníci
Najväčší portál s pracovnými miestami profesia.sk v roku 2014 zverejnil celkovo vyše 155–tisíc pracovných ponúk. „Vlani firmy inzerovali na portáli v porovnaní s rokom 2013 o 22 percent viac pracovných ponúk. Najvýraznejšie v minulom roku stúpli ponuky počas letných mesiacov, keď v júni počet ponúk medziročne stúpol o 35 percent,“ povedala výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.
Za minulý rok podľa Molnárovej pribudlo takmer dvetisíc nových spoločností a ich počet sa vďaka medziročnému rastu o 16 percent vyšplhal na 13 300 firiem. Najviac pracovných ponúk bolo vlani pre obchodníkov, ľudí z informačných technológií a z administratívy. Klesol tiež počet uchádzačov reagujúcich na ponuku. V roku 2013 na jednu ponuku v priemere zareagovalo 34 uchádzačov, v minulom roku klesol počet kandidátov na jednu ponuku na 26.
„Väčšina pracovných ponúk pochádza z Bratislavského kraja, ktoré tvoria 45 percent všetkých ponúk. Oproti predchádzajúcemu roku bol však rast ponúk v Bratislavskom kraji spomedzi regiónov najnižší. Najmenej ponúk bolo v minulom roku v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Najvýraznejší medziročný rast ponúk sme zaznamenali v Trnavskom kraji,“ dodala Molnárová.
Pribrzdí sa rast zamestnanosti?
Pre rok 2015 podľa personalistov negatívnych správ pre podnikový sektor pribudlo. „Zmeny v Zákonníku práce a zákone o službách zamestnanosti negatívne zasiahnu fl exibilitu trhu práce, neprospeje ani zvyšovanie minimálnej mzdy či zvýšené náklady súvisiace s novou daňovou legislatívou,“ tvrdí Sirota.
Vláda, naopak, tvrdí, že vyššia minimálna mzda biznis nezasiahne. Faktom je, že väčšine zamestnávateľov náklady práce nevzrastú, keďže štát zároveň znižuje zdravotné odvody. Náklady práce pôjdu pre odvodovú reformu v niektorých prípadoch dole. Prichádza tiež zmena pre ľudí poberajúcich dávky, ktorá dočasne ponecháva dávky v prípade, ak si prácu nájde človek, ktorý je nezamestnaný viac ako rok. Minister práce Ján Richter si vďaka tejto zákonnej úprave sľubuje zamestnať aspoň 10–tisíc nekvalifikovaných osôb. Cez eurofondy chce štát zadotovať pracovné miesta pre mladých. Od januára tohto roka by každý absolvent učňovky, strednej alebo vysokej školy mal dostať pracovnú ponuku. Na pracovnom trhu by tak mohlo nájsť uplatnenie 30– až 40–tisíc mladých ľudí.
Otázny je vplyv vonkajších faktorov. Práce by mohlo pribudnúť vďaka slabému euru, ktoré je príležitosťou pre exportérov. Hospodársky rast má priniesť aj lacná ropa. Na druhej strane eurozóna čelí riziku poklesu cien a defl ácia môže z dlhodobého hľadiska priemysel oslabiť.
„Kým vlani vzrástla zamestnanosť o 1 až 1,5 percentuálneho bodu, v tomto roku očakávam, že sa tento rast spomalí približne o polovicu. Situácia sa však môže obrátiť k lepšiemu, ak bude ekonomicky napredovať napríklad Nemecko, náš najvýznamnejší obchodný partner, a tým sa zvýšia zákazky pre domáce firmy,“ dodáva Ulbrik.