Odbory pritom ešte začiatkom roka plánovali pomocou rozširovania zlepšiť pracovné postavenie dvesto– až tristotisíc zamestnancov. Hlavne menšie podniky varovali pred vážnymi ekonomickými problémami v prípade, ak im štát prikáže bez súhlasu majiteľov zvyšovať platy zamestnancov, príplatky za nadčas či iné sociálne benefity.
Konečné slovo malo ministerstvo práce, ktoré nebolo na strojárske firmy nakoniec také prísne a viac výdavkov na zamestnancov nariadilo len veľkým továrňam.
„Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa nemá na slovenskú ekonomiku žiadny vplyv. V strojárskom priemysle sa totiž nakoniec týka len okolo 30 firiem, hoci pôvodne malo zasiahnuť až 680 podnikov,“ povedal Juraj Borgula, viceprezident a hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu SR.
Minimálna mzda 354 eur, nie 350 eur
Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa znamená, že napríklad odbormi a strojárskym zväzom dohodnutú minimálnu mzdu 354 eur za mesiac musia rešpektovať všetky strojárske podniky, napriek tomu, že štát v roku 2014 stanovil hrubú minimálnu mzdu na úrovni 350 eur za mesiac. Paradoxne sú s menším rozširovaním nakoniec viac spokojné samotné odbory ako zamestnávatelia.
„Jeden rok sme strávili naprosto zbytočným bojom, keďže konečný výsledok je taký, že sa takmer nič nezmenilo,“ pokračoval Borgula.
Zamestnávateľom totiž prekáža, že niektoré firmy musia svojim zamestnancom platiť viac, kým iné na nich môžu aj naďalej šetriť, čím získavajú konkurenčnú výhodu.
Odbory až také pesimistické nie sú, lebo počas vlády pravice bolo rozširovanie kolektívnych zmlúv úplne zrušené a súčasná vláda ľavice podľa ich názoru aspoň vykročila správnym smerom.
„Samozrejme, v budúcom roku chceme kolektívne zmluvy rozšíriť na viac strojárskych podnikov. No súčasnú situáciu nepovažujem za zlú, lebo napríklad pri autobusovej doprave sme aj tento rok zaznamenali slušné úspechy,“ povedal predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.
Konkrétne u všetkých autobusových prepravcov muselo prísť v tomto roku k zvyšovaniu platov zamestnancov minimálne o 25 eur za mesiac. Minister práce Ján Richter vopred avizoval, že štát stanoví komisiu odborníkov, ktorá bude posudzovať rozširovanie kolektívnych zmlúv.
„Chceme viac zobrať do úvahy aj ekonomické dopady rozšírenia zmluvy na dané odvetvie vrátane menších zamestnávateľov,“ zdôraznil pri predkladaní zákona Richter.
Viac voľna v žilinskej Kii
V zákone je tiež pevne napísané, že rozširovanie sa netýka firiem do 20 zamestnancov, podnikov v konkurze, reštrukturalizácii, podnikajúcich kratšie ako dva roky či zamestnávajúcich viac ako desať percent zdravotne postihnutých ľudí. V strojárskom priemysle z väčších podnikov zasiahlo rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa len žilinskú Kiu.
„Od začiatku septembra tak zamestnanci majú nárok na viac voľna v prípade dôležitých životných udalostí a zároveň odvod do sociálneho fondu stúpol na 1,5 percenta,“ priblížil Miroslav Chládek, šéf odborov v Kii Slovakia.
Automobilku momentálne najviac trápi pokles záujmu o nové automobily na ruskom trhu. „Zatiaľ sme stále približne štyri percentá nad výrobným plánom a tento výpadok tak nespôsobí zníženie platov pre nesplnenie ročného výrobného plánu,“ pokračoval Chládek. Do Ruska smeruje každé piate auto vyrobené v žilinskej Kii, odborári si tak uvedomujú, že ak bude pokles pokračovať aj naďalej, rokovanie o budúcoročnom zvyšovaní platov bude veľmi ťažké.