Rozdiely v platoch sú až príliš veľké. Zastaví sa to?

Príjmová nerovnosť dosahuje obrovské rozmery. Rozdiely v platoch poukazujú čoraz viac na to, že vo svete zlyhala akákoľvek regulácia v tejto oblasti. Zväčšuje sa tak začarovaný kruh, pri ktorom chudobní chudobnejú a bohatí sú ešte bohatší. Tento fakt najnovšie zvýraznil údaj o platoch šéfov a bežných zamestnancov.

19.09.2014 20:30 , aktualizované: 20.09.2014 15:00
debata (155)
zväčšiť
plat, mzda, práca

Sto najväčších vrcholových manažérov sveta poberá mesačne v priemere 140–násobne vyšší plat ako radoví zamestnanci vo firmách, v ktorých pôsobia. Britský denník The Guardian upozornil na to, že najväčší rozdiel je v americkej sieti JC Penney s odevmi či tovarom do domácnosti, kde manažér Ronald Johnson zarába takmer 1 800–násobne viac ako jeho podriadení. Ročne si príde na 40 miliónov eur, kým priemerný zamestnanec firmy na 22,8 tisíca eur.

Na Slovensku situácia v platových rozdieloch v priemere nie je až taká zlá, ale v niektorých fabrikách je problém vypuklejší. Top manažéri u nás zarábajú v priemere trikrát až päťkrát viac ako ich zamestnanci. Takéto rozdiely medzi bežnými zamestnancami a manažérmi boli už aj v minulosti. Napríklad v žiarskej hlinikárni pár rokov dozadu mal šéf fabriky presne 5–násobne vyšší plat ako robotník.

Do prvej stovky top zarábajúcich manažérov vo svete sa dostali najmä Američania a Briti. Ide o firmy pôsobiace v IT či gastronómii, veľké obchodné domy či o módny biznis.

„Nemyslím si, že tieto príjmové rozdiely sú v poriadku. Určenie platu a prideľovanie odmien a bonusov je na svojvôli majiteľov firmy, závisí to aj od výsledkov samotného manažéra. Keď sa však firme darí, často z toho profitujú práve títo manažéri, bežným zamestnancom sa väčšinou neujde,“ komentuje štúdiu Július Horváth, profesor politickej ekonómie na Central European University v Budapešti. Kríza však okresala aj výhody manažérov, v rokoch 2008 až 2010 ich platy nerástli a prišli aj o odmeny. Príjem niektorých topmanažérov tak klesol v danom období aj o vyše polovicu. Ak by ku kríze nedošlo, je pravdepodobné, že ich platy by boli o zhruba 30 percent vyššie, ako sú teraz.

„Veľké rozdiely, kde hovoríme o 140-násobku platu manažéra oproti bežnému zamestnancovi, vidieť vo firmách s celosvetovým pôsobením, často ide o firmy kótované na burzách, kde každé vyjadrenie člena manažmentu môže výrazne zamávať s celkovou hodnotou spoločnosti na trhu. Nároky na manažérov týchto spoločností sú enormne vysoké – odborné, manažérske, charakterové, ľudské – a tomu zodpovedá aj ich odmeňovanie,“ tvrdí zase projektový manažér portálu platy.sk Miroslav Dravecký.

Na Slovensku vedie najmä IT biznis

Na Slovensku sa majú platovo „lepšie“ ako ostatní zamestnanci manažéri IT firiem. Najlepšie platení zamestnanci sú na pozíciách administrátorov a developerov v IT technológiách, obchodníkov a top manažérov vo farmaceutickom priemysle. Ich platy sa odhadujú na 5–tisíc eur za mesiac. Výrazne vyššie mzdy majú aj manažéri v oblasti služieb, moderných technológií či finančníctva.

„Dôvodom je na jednej strane vysoká miera pridanej hodnoty, ktorú firma produkuje, a možnosť nadviazať odmeny na reálny hospodársky výsledok spoločnosti, na ktorý má topmanažér vysoký vplyv. Plus na výšku rozdielu vplýva napríklad i celkový počet a štruktúra zamestnancov. Ak má spoločnosť širokú pobočkovú sieť s množstvom obslužného personálu, rozdiel bude vyšší ako v prípade, ak bude zamestnávať iba vysokokvalifi­kovaných špecialistov,“ hovorí Luboš Sirota, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.

Plat vo všeobecnosti závisí od toho, koľko môže a chce majiteľ spoločnosti človeku na danej pozícii zaplatiť. „A na to má rozhodujúci vplyv hodnota, ktorú daný človek môže v porovnaní s inými pre spoločnosť vyprodukovať. Napríklad možnosti predavača v porovnaní s CEO (výkonný riaditeľ spoločnosti, pozn. red.) sú neporovnateľné, keďže CEO dokáže jedným rozhodnutím v nadnárodnej firme spôsobiť rozdiel v hospodárskom výsledku rádovo v desiatkach, ale aj stovkách miliónov eur či dolárov. Existuje množstvo príkladov firiem, v ktorých rozhodnutia manažérov určili celý osud firmy a priniesli miliardové straty alebo profity,“ doplnil Sirota.

Príjmové rozdiely sa zväčšujú

Výška platov sa u nás odlišuje najmä v tom, o akú veľkú firmu ide. Spoločnosti do desiatich zamestnancov dávajú manažérom mzdy v priemere na úrovni 2,3 tisíca eur. Bežní zamestnanci tam dostanú okolo 770 eur v hrubom. Najväčší zamestnávatelia v krajine, teda firmy s počtom zamestnancov vyšším ako 1¤000, majú manažérov s platmi na úrovni takmer 4-tisíc eur. Aj bežní zamestnanci tam zarobia viac, ich platy dosahujú niečo vyše tisíc eur.

Mzdy manažérov alebo IT špecialistov sú však až niekoľkonásobne vyššie ako platy v sociálnej oblasti, štátnej správe alebo vo výrobnom podniku. Tento rozdiel nemusí poukazovať na to, že kľúčoví ľudia vo firme zarábajú premrštené sumy. Dôvodom je nezdravý mzdový rozdiel v jednotlivých úrovniach pozícií alebo v profesiách.

Britský denník The Guardian prišiel so štúdiou platov, ktorá ukazuje extrémne prípady. Vo väčšine sú však príjmové rozdiely v zahraničných firmách menšie. „V USA a západnej Európe sú rozdiely medzi platmi riaditeľov a ich zamestnancov vyššie ako v našich končinách. V západných demokraciách zarábajú top manažéri 12-násobok priemerného platu zamestnanca vo firme, na Slovensku je to okolo 3-násobku,“ konštatuje Dravecký.

Nedávne alarmujúce štatistiky ukázali, že 85 najbohatších ľudí na svete vlastní majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí, čo je polovica svetovej populácie. Problémom je, že v mnohých krajinách upadá stredná trieda. Novodobý fenomén trápi nielen európske krajiny, ale aj Američanov. Denník Pravda nedávno spočítal, že 30 najväčších slovenských boháčov má majetok v hodnote 12 miliárd eur. Zodpovedá to majetku 550-tisíc ľudí, čo je približne štvrtina bežných pracujúcich.

Čína chce platy okresávať

Téma príjmovej nerovnosti sa stala dôležitou vo viacerých kútoch sveta. Čína plánuje najnovšie znížiť platy vedúcim pracovníkom veľkých firiem, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Tento krok schválil vrcholný orgán komunistickej strany, rozhodnutie je podľa neho súčasťou reformy zameranej na zmiernenie rastúcej príjmovej nerovnosti.

Tamojšia vláda podľa agentúry Nová Čína upraví „prehnane vysoké príjmy“ a zmierni rozdiely v platoch medzi rôznymi sektormi, aby zabezpečila „sociálnu rovnosť a spravodlivosť“. Zavedený bude aj strop pre výdavky manažérov, obmedzí sa využívanie služobných vozidiel, kancelárií, školení, obchodných recepcií a domácich i zahraničných služobných ciest. Vedúci pracovníci ani nebudú mať možnosť zaplatiť členstvo v spolkoch z verejných zdrojov.

Reforma podľa čínskych médií poslúži ako „šablóna“ pre štátne firmy, ktoré vlastnia miestne vlády. Avizovaný krok je zrejme súčasťou protikorupčného ťaženia prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý úplatkárstvo považuje za hrozbu pre prežitie strany. V Číne existujú tisícky firiem, ktoré vlastní vláda štátu alebo provinčné či miestne vlády. Viac ako stovka spoločností je priamo spravovaná centrálnym úradom a tvorí chrbticu ekonomiky.

Aj v západných štátoch sa však čoraz častejšie hovorí o tom, že problém príjmovej nerovnosti treba riešiť. Inak nespokojnosť chudobných môže prerásť do nepokojov značných rozmerov.

© Autorské práva vyhradené

155 debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #plat #chudoba