Štát prikáže firmám, aby zdvihli platy

Tisícom ľudí pracujúcim v ziskových súkromných firmách porastú od budúceho roka platy aj pri nesúhlase majiteľa.

práca, zamestnanie, strojár, strojárstvo, priemysel
Ľavicová vláda zmenami v zákone o kolektívnom vyjednávaní posilnila postavenie odborov pri určovaní platov.
Autor:

Podnikateľom sa tiež sťažia možnosti prepúšťania ľudí bez vyplatenia odstupného, neplatenia nadčasov, poskytovania náhradného voľna či zvyšovania platov pod úrovňou inflácie. Ľavicová vláda totiž zmenami v zákone o kolektívnom vyjednávaní posilnila postavenie odborov pri určovaní platov ľudí v slovenských podnikoch.

„Rozšírenie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa znemožní firmám nedávať ľuďom v okresoch s vysokou nezamestnanosťou nič zo zisku argumentáciou: Ak sa ti nepáči môžeš odísť!“ povedal predseda Odborového zväzu Kovo Emil Machyna. Od nového roka totiž podniky s viac ako dvadsiatimi zamestnancami budú musieť zvyšovať platy ľuďom bez ohľadu na postoj majiteľa tak, ako bolo dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa platnej pre danú časť hospodárstva. Všetky podniky sa tak budú musieť prispôsobiť platovému štandardu dohodnutému medzi odbormi a podnikmi s najväčším počtom zamestnancov.

V kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa sa odbory na rokovaniach so zamestnávateľmi snažia nastaviť základné pracovné štandardy pre ľudí. Väčšinou sa s firmami dokážu zhodnúť na zvyšovaní platov o infláciu, príspevkoch do sociálneho fondu zamestnancov a základných tarifných platoch. V tomto roku napríklad nemôžu ľudia v elektrotechnikom priemysle pracujúci v prvej tarifnej triede dostať na ruku menej ako 315 eur na mesiac.

Od budúceho roku sa takýto minimálny plat dohodnutý v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa bude vzťahovať na všetky podniky pôsobiace v elektrotechnickom priemysle. V kolektívnych zmluvách sa totiž pre nesúhlas zamestnávateľov podarí výrazný rast platov dohodnúť len výnimočne. Takýto úspech dosiahli v hutníckom priemysle, kde sa dohodlo zvyšovanie nákladov na pracovnú silu v roku 2013 v priemere o 29 eur na zamestnanca mesačne oproti roku 2012.

Zamestnávatelia so zmenami v kolektívnom vyjednávaní v prospech odborov nesúhlasia. „Prinesie to firmám starosti, ale určite nebudú neriešiteľné a nie sú hrozbou pre podnikanie na Slovensku. Ak si zoberieme štatistiky, tak približne dve tretiny firiem majú do deväť zamestnancov a ich sa zmeny vôbec nedotknú,“ uviedol Juraj Borgula, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Pracovné pravidlá dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa totiž nemôžu uplatňovať v podnikoch do dvadsať zamestnancov, podnikoch v likvidácii či ozdravnom režime, firmách pôsobiacich na slovenskom trhu menej ako dva roky, alebo v spoločnostiach, ktoré zamestnávajú desať percent ľudí so zdravotným postihnutím.

„Dá sa preto predpokladať, že menšie firmy, ktoré zamestnávajú niekoľko desiatok ľudí, sa budú snažiť počet zamestnancov znížiť tak, aby sa na nich táto povinnosť nevzťahovala. Napríklad prevedú časť zamestnancov na živnosť,“ upozornil Luboš Sirota, generálny riaditeľ personálnej agentúry McROY. Menšie podniky si totiž podľa zamestnávateľov nemôžu dovoliť dať ľuďom také sociálne štandardy ako veľké firmy. „Okrem toho, malé firmy sa nás v oveľa väčšej miere pýtajú aj na podmienky personálneho lízingu. Viac sa im totiž môže oplatiť zamestnať človeka cez agentúru, ako riskovať, že ich novela zákona výrazne poškodí a ohrozí ich konkurencieschop­nosť,“ pokračoval Sirota.

Odbory sú v prípade veľkého znižovania počtu zamestnancov vo firmách pod dvadsať ľudí pripravené vo vláde lobovať za zrušenie tejto hranice. „My sme chceli, aby hranica neexistovala vôbec, zamestnávatelia chceli, nech sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa rozširujú len na podniky s viac ako päťdesiatimi zamestnancami a rozhodnutie ministerstva bolo, že sa stanovila hranica na dvadsiatich zamestnancoch s tým, že ak by boli problémy, bude sa uvažovať o jej znížení,“ uzavrel Machyna. Ten tiež upozorňuje, že zamestnávanie ľudí na živnosť pri závislej pracovnej činnosti je v rozpore so Zákonníkom práce a zamestnanec si môže žiadať na súde spätné doplatenie trojročnej mzdy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Podpora kolektívneho vyjednávania

Odborári pochodovali v Sp. N. Vsi za vyššie platy v regióne

01.12.2016 20:00

V Spišskej Novej Vsi sa zišla asi tisícka zamestnancov viacerých podnikov, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s úrovňou miezd v regióne.

euro, bankovky, mince, peniaze

Štátne platy stúpnu od januára o 4 %, učiteľov sa to netýka

23.11.2016 15:22

Tarifné platy zamestnancov v štátnej a verejnej službe sa od začiatku budúceho roka zvýšia o 4 %. Učitelia rokujú samostatne.

(typo - nepouzivat v orise) Euro, peniaze, mzda, plat

Firmy chcú zmeniť spôsob, ako sa dohaduje minimálna mzda

10.11.2016 15:10

Zamestnávatelia žiadajú zmeniť súčasný mechanizmus stanovovania výšky minimálnej mzdy na Slovensku.

Viliam Kratochvíl

Historik: Diktovanie znamená smrť predmetu

04.12.2016 15:00

Historici združení v Slovenskej historickej spoločnosti SAV po voľbách žiadali ministerstvo školstva, aby do osnov základných škôl pridalo hodiny dejepisu.

Tomáš Drucker

Drucker verí v dohodu s Unionom. Poistenci by nemali robiť paniku

04.12.2016 14:26

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker verí, že Asociácia nemocníc Slovenska s Union zdravotnou poisťovňou dosiahnu dohodu v najbližších dňoch.

fínsko, streľba, polícia,

Vo Fínsku zastrelili starostku mesta a dve novinárky

04.12.2016 14:18

Tri ženy zastrelil v noci na nedeľu mladý muž pred reštauráciou v mestečku na juhovýchode Fínska.

Programová konferencia strany Smeru 2016, robert kaliňák,

Kaliňák: Na Slovensku nie sú provládne médiá. Fico má plné právo ich kritizovať

04.12.2016 14:10

Provládne médiá na Slovensku nepoznám. Vyhlásil to v diskusnej relácií V politike televízie TA3 minister vnútra a podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer).