Peniaze v celkovej sume 250 až 600 miliónov eur sa majú na základe pondelkového rokovania v Bruseli presunúť z iných operačných programov, kde pre pomalé čerpanie hrozí ich prepadnutie. Okrem riešenia nezamestnanosti, a to u mladých ľudí a tiež občanov nad 50 rokov, sa má podpora využiť aj na nové projekty v zdravotníctve.
Bez práce je v súčasnosti na Slovensku takmer 400-tisíc ľudí a nezamestnanosť dosahuje 14,7 percenta. V závislosti od doterajších projektov ministerstva práce by nová podpora napríklad vo výške 500 miliónov eur mohla teoreticky pomôcť k novej práci až niekoľkým desiatkam tisíc ľudí. Otázne zostáva, akými projektami a ako rýchlo by sa to malo dosiahnuť a tiež ako zabezpečiť trvalú udržateľnosť vytvorenej pozície.
Slovensko má zatiaľ po rokovaní predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa a premiéra Roberta Fica prísľub na presun zdrojov. „Je riziko, že Slovensko nebude schopné vyčerpať peniaze v tomto programovom období. Čerpanie európskych peňazí sa musí zlepšiť. Podporíme preto zámery vlády na realokáciu, v prípade, že sa peniaze využijú transparentne a na podporu hospodárskeho rastu,“ povedal v pondelok Barroso. Podľa Fica spoločná expertná skupina do mája predloží správu o tom, ako by sa ohrozené eurofondy v sume až do 600 miliónov eur mohli minúť.
Fico potvrdil, že peniaze by cez rôzne projekty mali ísť najmä na riešenie nezamestnanosti. „Realokovať to chceme na vytvorenie nových pracovných miest pre mladých ľudí a pre rizikovú skupinu nad 50 rokov, ktorí si ťažko hľadajú zamestnanie, a tiež projekty v zdravotníctve, ktoré chceme podporiť,“ povedal v Bruseli premiér. Medzi mladými ľuďmi do 29 rokov je podľa štatistík evidovaných až okolo 130-tisíc ľudí bez práce. V prípade nezamestnaných nad 50 rokov ide o vyše 100-tisíc ľudí bez práce.
Starší ľudia sa často zaraďujú aj medzi dlhodobo nezamestnaných. Ministerstvo práce nedávno v prípade tejto skupiny ľudí ohlásilo projekt, pri ktorom má z eurofondov ísť na zamestnanie 5 000 ľudí spolu 15 miliónov eur. Suma 3-tisíc eur na jedno nové pracovné miesto sa má vyplácať pracovnej agentúre postupne podľa toho, ako dlho bude dotknutý občan pracovať. Iný projekt ministerstva práce na podporu preškolenia ľudí na vodičov však nedávno zlyhal. Rezort plánoval za 10 miliónov vytvoriť dvetisíc pracovných miest tak, že mladí ľudia do 29 rokov by sa zamestnali v autodoprave. Po tom, čo sa za niekoľko mesiacov program uplatnil len u 17 ľudí, sa peniaze presunuli na tvorbu pracovných miest vo firmách.
Z eurofondov na roky 2007 až 2013 má vláda k dispozícii 11,5 miliardy eur, ale čerpanie je aktuálne len na úrovni 40 percent. Vláda donedávna tvrdila, že pre pomalé čerpanie eurofondov v rokoch 2010 a 2011 je ohrozených až okolo 1,5 miliardy eur. Pravica, ktorá v danom čase vládla, kritiku odmieta. Predseda KDH Ján Figeľ bol na čele rezortu dopravy, ktorý v danom čase koordinoval eurofondy. Figeľ niekoľkokrát zdôraznil, že v danom čase krajina čerpala eurofondy veľmi dynamicky. Faktom, však je, že rozpad vlády a následné voľby spomalili niektoré projekty napríklad v oblasti výstavby diaľnic.
Plánovaný presun eurofondov na nezamestnanosť zrejme ovplyvní aj budúcotýždňovú možnú diskusiu v parlamente o nezamestnanosti. Návrh na mimoriadnu schôdzu chcú predložiť opozičné strany, ktoré pre nezamestnanosť kritizujú vládu. Ficovi ministri tvrdia, že pri riešení problému, za ktorý podľa nich môže kríza v eurozóne, robia v čase nevyhnutného ozdravovania verejných financií maximum.
Vláda tvrdí, že rast daní a škrtanie výdavkov sú nevyhnutné na zníženie tohtoročného deficitu verejných financií pod tri percentá výkonu ekonomiky. Nižší schodok by mal pribrzdiť zadlžovanie krajiny a vytvoriť priestor na ďalší rast ekonomiky. Európska komisia však v poslednej prognóze predpokladá, že plán sa nám splniť nepodarí. Fico má opačný názor. „Požiadali sme Európsku komisiu, aby nás vyradila z procedúry nadmerného deficitu. Tohtoročný plán na trojpercentný deficit považujeme za splniteľný,“ povedal v pondelok v Bruseli Fico.
Podľa analytika vláda musí robiť všetko preto, aby ozdravila verejné financie a zároveň účelne a v maximálnej miere čerpala eurofondy. Posúvať míňanie európskych peňazí si už Slovensko nemôže dovoliť, keďže Brusel uhradí poslednú faktúru zo súčasného programového obdobia najneskôr na konci roka 2015.
„Eurofondy tvoria až tri štvrtiny z investícií v krajine. Brusel pri projektoch z európskych peňazí uhrádza až 80 percent z ceny investície. Šetrenie na tejto oblasti sa v budúcnosti krajine vôbec nevyplatí,“ hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. Ako tvrdí, slabé čerpanie spomaľuje hospodársky rast krajiny.
„Splnenie záväzku znížiť deficit verejných financií pod tri percentá HPD v tomto roku a v ďalších rokoch ho naďalej znižovať a k tomu aj hospodársky rast sa nezaobíde bez lepšieho čerpania eurofondov,“ konštatuje Kiss.
Čerpanie eurofondov je prioritou aj pre samosprávy, ktoré pre šetriace opatrenia museli v mnohých prípadoch pristúpiť k pozastaveniu investičných projektov či obmedzeniu poskytovaných služieb. Združenie miest a obcí Slovenska tvrdí, že peniaze z Bruselu by momentálne mohli pomôcť riešiť vysokú nezamestnanosť v regiónoch, a to spustením investičných projektov, kde by sa zamestnali ľudia na sezónne práce.
Podľa údajov Európskej komisie za posledné tri roky najlepšie čerpajú eurofondy Írsko a Litva, a to na úrovni 48 percent, potom Švédsko so 46 percentami. Naopak, najhoršie je na tom Bulharsko, ktoré vyčerpalo len 23 percent z európskych zdrojov. Podobne sú na tom Taliansko a Rumunsko so 16 percentami. Slovensko malo za posledné tri roky vyčerpané eurofondy na úrovni 27 percent, čo znamená podpriemerné čerpanie a 6. najhoršie spomedzi všetkých členských štátov EÚ.