Slováci sa do nemecky hovoriacich krajín nehrnú

Ani trojnásobne vyššie platy nemotivovali za prvý rok po otvorení pracovného trhu vo veľkom ľudí hľadať si prácu v susednom Rakúsku či Nemecku.

Ilustračné foto

Autor: SHUTTERSTOCK

Pre štyristotisíc nezamestnaných Slovákov je najväčšou prekážkou jazyková bariéra. Kvalifikovaných ľudí zas odrádza prísnejšie pracovné tempo a odlúčenie od rodiny.

Rok od otvorenia trhu počet pracujúcich Slovákov skôr stagnoval s tým, že v Rakúsku ich na zamestnanecký pomer aj živnosť oficiálne pôsobí vyše 40–tisíc a v Nemecku okolo 13–tisíc.

„Zamestnanec sa musí vedieť kompetentne dohovoriť v celom rozsahu jeho potenciálnych pracovných povinností, čo si mnohí uchádzači neuvedomujú a preto na pohovore pohoria,“ povedal Ján Trgala, obchodný riaditeľ Trenkwalder. Táto personálna agentúra preto zahraničným partnerom posiela do výberového procesu už iba ľudí, ktorých na Slovensku preverí aj z hľadiska ich jazykových zručností. „Ďalším problémom býva horšia pracovná disciplína, ako je štandard v týchto krajinách,“ dodal Trgala.

Najmä pre Nemcov je typické vysoké pracovné tempo spojené s prísnym dodržiavaním dohodnutých termínov. „Sú to drobnosti, ale kým napríklad na Slovensku už 15 minút pred skončením pracovnej doby vypínam počítač a idem si umyť obedovú misku, v Nemecku by neprichádzalo do úvahy prestať programovať, čo len o minútu skôr, ako sa skončí pracovná doba,“ opisuje skúsenosti Peter Beran. Ako počítačový odborník však nemusel ovládať na sto percent nemecký jazyk a v komunikácii s kolegami mu stačila angličtina.

„Pri väčšine pracovných pozícií je potrebné dobre ovládať nemecký jazyk a angličtina určite nestačí,“ hovorí Heike Helferová z nemeckého ministerstva práce. Odporúča cudzincom hľadať si prácu najmä v spolkových krajinách Bavorsko a Bádensko–Württembersko. „Tu je najnižšia nezamestnanosť a dopyt po pracovnej sile je oveľa vyšší ako v ostatných spolkových krajinách,“ dodala Helferová. Celkovo je nezamestnanosť v Nemecku na úrovni 6,8 percenta a ľudia pracujú priemerne za 2 300 eur za mesiac v hrubom.

„Nie každý zamestnávateľ poskytne zamestnancovi zo zahraničia ubytovanie alebo stravu a tie môžu zhltnúť veľkú časť príjmov. V konečnom dôsledku sa tak práca v zahraničí nemusí oplatiť až tak, ako sa môže na prvý pohľad zdať,“ upozornil Trgala. Ľudí tiež odrádza odlúčenie od rodiny. „Po dvoch rokoch v Nemecku som sa už pýtal späť na projekty do Bratislavy a bolo mi jedno, že to bude za oveľa menší plat,“ dodal Beran.

Ešte o 650 eur viac ako Nemec zarobí za mesiac v práci bežný Rakúšan. „Priemerná ročná hrubá mzda v Rakúsku bola za minulý rok 35 474 eur,“ povedala Margit Eckwolfová z rakúskeho ministerstva práce. V tomto príjme sú započítané i pre našich západných susedov bežné nižšie zdaňované trináste a štrnáste platy. Napriek vyššej dani z príjmu tak priemerný Rakúšan zarobí v čistom takmer 2 000 eur za mesiac, kým Slovák len 650.

V Rakúsku je minimálna mzda stanovená rôzne na základe kolektívnych zmlúv. Väčšina ľudí však nezarába mesačne menej ako 3 300 eur v hrubom. „Ak by nejaká firma platila zamestnancovi menej ako minimálnu mzdu, hrozí jej za to pokuta až do výšky 50–tisíc eur,“ dodala Eckwolfová. Naši západní susedia si takto pracovný trh chránia pre prílevom lacnej pracovnej sily. „No je to výhodné aj pre zamestnancov z iných krajín, ktorí majú istotu, že u nás nezarobia menej ako minimálnu mzdu,“ hovorí Eckwolfová.

V Rakúsku funguje i silná ochrana zamestnancov. „V prípade problémov má každý zamestnanec nárok na bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie pred pracovným súdom,“ dodala Eckwolfová.

Rakúšania evidujú viac ako 16 700 pracovníkov zo Slovenska. Ďalších 25–tisíc žien pracuje v Rakúsku na živnosť ako opatrovateľky starých ľudí. V tomto prípade však prišlo len k legalizácii ľudí pracujúcich na čierno. Dnes totiž Rakúsko platí za každú opatrovateľku pracujúcu na živnosť odvody a tak je legálna práca výhodnejšia ako čierna. Slovenský Štatistický úrad má o počte pracujúcich v zahraničí údaje podľa iných kritérií.