„Črtá sa viac možností. Od zrušenie práce na dohodu až po úpravu pravidiel tak, aby sa cez dohody nerobila čierna ekonomika a platili sa z nich odvody. Je to však otvorená téma,“ povedal včera premiér Robert Fico.
Dohody by podľa návrhov mohli byť zachované pri dôchodcoch a študentoch, ktorí si popri škole takýmto spôsobom privyrábajú v rámci brigády. „Bude to však obmedzené, napríklad do nejakej výšky príjmu alebo výšky dôchodku. Určite by sa to netýkalo dôchodcov, ktorí majú nižší ako priemerný dôchodok na úrovni okolo 360 eur,“ tvrdí predseda OZ KOVO Emil Machyna.
Zástupcovia zamestnancov tvrdia, že systém, kde zamestnávateľ platí minimum odvodov a zamestnanci nemajú istoty, musí skončiť. „Dnes vyše 800–tisíc ľudí pracuje na dohodu. Je to jasné obchádzanie zákonov. Sú firmy, kde sa takto riešia nadčasy, a zamestnanci tak nie sú nijako chránení za prekročenie limitov,“ dodáva Machyna.
Odborári požadujú, aby sa dohody nahradili skráteným úväzkom. „Je to lepšie kontrolovateľné. Na rozdiel od dohody zmluva so skráteným časom musí totiž spĺňať všetky náležitosti pracovnej zmluvy, teda pracovný čas a povinnosti, ktoré si zamestnávateľ musí voči zamestnancovi splniť,“ hovorí Machyna.
Podľa Martina Hošťáka z Republikovej únie zamestnávateľov priniesli práve dohody väčšiu pružnosť na pracovnom trhu, ich rušenie, prípadne nahradenie skrátenými úväzkami odmietajú. „Vieme si predstaviť, že by dohodári platili odvody, samozrejme nižšie ako zamestnanci. Ich konkrétna výška bude vecou diskusií,“ povedal Hošťák.
Rušenie dohôd podľa analytikov nie je správnym krokom. „Napríklad študenti a dôchodcovia si chcú len privyrobiť. Z tohto pohľadu tak môže byť uplatnená maximálna mzda, ktorú môžu dostať za určité obdobie. Takisto by ale platilo, že táto zmluva by mala byť maximálne ročná a s ohraničeným počtom hodín strávených v práci,“ konštatuje Prokop. Minulá vláda pri nedotiahnutej reforme daní a odvodov chcela zaťažiť odvodmi len príjmy brigádnikov nad 190 eur mesačne, aby sa to nedotklo študentov.
Napríklad 21–ročná študentka Univerzity Komenského v Bratislave Radka Bajusová si príležitostnými brigádami zarába na ubytovanie na priváte, ako aj na zaplatenie učebníc, ktoré do školy potrebuje. „Pred rokom som si zohnala brigádu, cez jeden servis chodím upratovať byty. Neviem si predstaviť, že by som z výplaty musela odvádzať ešte odvody, keďže peniaze z brigády mi akurát vystačia na zaplatenie nájmu,“ tvrdí. Mesačne odrobí vyše 40 hodín, za každú hodinu dostane na ruku 2,8 eura.„Najlepšie je, že si hodiny môžem odrobiť, keď mi to vyhovuje podľa rozvrhu v škole, a nie som viazaná zmluvou,“ konštatuje.
Podľa ekonóma Vladimíra Baláža zo Slovenskej akadémie vied zmeny v dohodách odradia od práce najmä študentov. „Dnes je takisto množstvo ľudí, ktorí pracujú duševne, napríklad novinári, ktorí nemajú zmluvu s daným médiom, ale prispievajú externe na dohodu. Neviem si predstaviť, že sa im určí strop, koľko môžu písať,“ povedal Baláž.
Podobne sú na tom napríklad ľudia pracujúci v stavebnom priemysle, ktorí majú zákazky len na krátke obdobie. „Nie je predsa výhodné pre danú firmu, aby si stavbára vzala do pracovného pomeru, keď má robotu na pár týždňov či mesiacov,“ dodáva.
V súčasnosti z celkového príjmu napríklad vo výške 540 eur mesačne dostane zamestnanec na ruku 335 eur, živnostník pri použití paušálnych výdavkov 380 eur a dohodár až 485 eur. Dohodár platí len daň, a nie odvody, čo mu však v budúcnosti môže priniesť minimálny dôchodok. Zamestnávatelia často ľudí nútia do dohôd, aby ušetrili na platoch.
Minulá vláda chcela problém riešiť veľkou reformou, ktorá mala zvýšiť zaťaženie dohodárov a živnostníkov, aby sa rozdiely oproti zamestnancom zmenšili a zároveň išlo viac odvodov do Sociálnej poisťovne. Po páde vlády Ivety Radičovej sa však reforma neuskutočnila.