O dovolenke rozhoduje zamestnávateľ

O tom, kedy si zamestnanec zoberie dovolenku, rozhoduje jeho zamestnávateľ. Podľa Zákonníka práce mu môže určiť aj celú dovolenku, musí to však s ním vopred prerokovať.

Ilustračné foto

Autor: SHUTTERSTOCK

Pri určovaní dovolenky má zamestnávateľ prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. To znamená, že ak má napríklad deti, mal by mu umožniť, aby si väčšinu dovolenky vyčerpal cez prázdniny. Ak zamestnávateľ rozdelí dovolenku na viacero častí, musí aspoň jedna trvať minimálne dva týždne. Zvyšok dovolenky môže zamestnancovi určiť aj po jednotlivých dňoch.

Kedy má ísť zamestnanec na dovolenku, mu musí zamestnávateľ oznámiť minimálne dva týždne vopred. Túto lehotu možno skrátiť len so súhlasom zamestnanca. Ak napríklad v piatok zamestnávateľ zamestnancovi oznámi, že od pondelka si má zobrať dva týždne dovolenky, zamestnanec to nemusí akceptovať.

Zamestnávateľ nemôže určiť čerpanie dovolenky na termín, v ktorom je zamestnanec práceneschopný alebo keď je na materskej či rodičovskej dovolenke. V prípade, že niekto má dovolenku a počas nej ochorie a lekár ho vypíše, dovolenka sa preruší. Do dovolenky sa nepočítajú ani sviatky, ktoré pripadnú na pracovný deň. Napríklad, ak je v stredu sviatok a zamestnanec si zoberie celý týždeň dovolenku, postačia mu na to štyri dni dovolenky. V praxi to väčšinou funguje tak, že zamestnanci si berú dovolenku podľa plánu dovoleniek. Ak nie je celozávodná dovolenka, tak sa navzájom dohodnú, kto kedy pôjde na dovolenku, tak aby neohrozili prevádzku firmy.

Okrem toho, že zamestnávateľ má právo určiť, kedy zamestnanec bude dovolenkovať, môže ho z dovolenky aj odvolať. V takom prípade mu však musí uhradiť náklady, ktoré mu vznikli. Rovnako musí zamestnancovi preplatiť náklady aj vtedy, ak mu zmení termín dovolenky. Napríklad, ak by mal dovolenkovať prvé dva júlové týždne a zaplatil by si na tento termín už zájazd, v prípade, že mu firma termín dovolenky zmení, musí za neho uhradiť storno poplatok za zrušenie zájazdu.

Zamestnávateľ by mal určiť čerpanie dovolenky tak, aby si ju zamestnanec stihol celú v danom roku vyčerpať. Ak to nestihne, musí mu ju určiť na nasledujúci kalendárny rok. Do ďalšieho roku už nie je možné dovolenku preniesť. Na preplatenie základných štyroch týždňov dovolenky má zamestnanec nárok len vtedy, ak si ju nemôže vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. V takom prípade mu musí zamestnávateľ vyplatiť náhradu mzdy na základe jeho priemerného zárobku.

Preplatiť možno aj dovolenku, ktorá presahuje základné štyri týždne a zamestnanec si ju nestihne vyčerpať do konca nasledujúceho roka. Napríklad ak mal niekto vlani nárok na päť týždňov dovolenky a nevyčerpal z nej ani jeden deň, celých päť týždňov sa mu prenesie do tohto roka. Štyri týždne z tejto dovolenky musí tento zamestnanec v tomto roku aj v skutočnosti vyčerpať a zvyšný týždeň mu môže zamestnávateľ preplatiť.