Viac ako jeden pracovno-právny vzťah malo v roku 2010 pritom 4 074 lekárov, čo predstavuje takmer 22 % z celkového počtu. Informácie na svojom blogu priniesol analytik INEKO Dušan Zachar, ktorý pri svojej práci vychádzal z údajov Národného registra zdravotníckych pracovníkov (NR ZP) za rok 2010.
Rekordérom v počte plných, čiže 8-hodinových pracovných úväzkov bol ku koncu spomínaného roka lekár, ktorý ich mal tri a pol. V praxi by tak musel odpracovať denne 28 hodín. V kategórií úväzkov bez ohľadu na ich dĺžku zase viedol lekár so siedmimi pracovno-právnymi vzťahmi u rôznych zamestnávateľov.
Autor upozorňuje, že v číslach ešte nie sú zahrnuté úväzky ako pedagogická činnosť, vedecko-výskumná činnosť či rôzne podnikateľské aktivity. "V takom prípade by pravdepodobne aj slovenský “celkový úväzkový” rekordér nebol ďaleko od extrémneho prípadu 6,2 plných úväzkov jedného českého lekára z pražskej vinohradskej fakultnej nemocnice. Ten popri práci v nemocnici prednášal na vysokej škole, písal grantové štúdie a mal i svoju vlastnú súkromnú prax, pričom vykonával všetky tieto práce väčšinou počas jednej pracovnej doby,“ uvádza Zachar na blogu.
Podobne ako v Česku, tak i na Slovensku väčšina manažmentov nemocníc nevie, kde všade pracujú ich lekári. U našich západných susedov však už Všeobecní zdravotní pojišťovna stanovila základnú hranicu, ktorá umožňuje lekárovi pracovať maximálne pre dve zdravotnícke zariadenia a do výšky úväzku nepresahujúceho 1,4. Podľa Zachara by na základe údajov NR ZP tieto kritériá u nás nespĺňalo 932 lekárov. „V SR predstavuje podiel lekárov so súhrnnými lekárskymi pracovnými úväzkami väčšími ako 1,0 takmer dvojnásobok podielu v ČR. V SR je tiež relatívne viac lekárov s úväzkami väčšími ako 1,4, ako je to v ČR,“ konštatuje analytik INEKO. Za zdravý stav pritom považuje, keď má lekár len jeden plný pracovný úväzok a pracuje len pre jedného zamestnávateľa. Pri viacerých úväzkov je podľa neho pravdepodobné, že ich nemôže všetky vykonávať plnohodnotne a kvalitne, pričom zamestnávateľ mu nevedome za takúto neodvedenú prácu vypláca neadekvátne vysokú mzdu.
Zachar ako príklad uvádza Nemecko, kde je bežné, že lekári podpisujú pracovné zmluvy s konkurenčnými doložkami, ktoré im zakazujú pracovať v sektore pre iného zamestnávateľa. "Viac úväzkov lekárov je problémom najmä preto, lebo v zdravotníctve existuje vysoká informačná nerovnosť a pacienti, zamestnávatelia, poisťovne, ani platcovia daní nevedia presne, aký produkt zdravotné zariadenia poskytujú a aká je jeho kvalita,“ konštatuje Zachar.
Ministerstvo zdravotníctva by sa preto podľa neho malo usilovať zverejniť menný zoznam lekárov aj s ich úväzkami, tak ako to pred časom urobil rezort školstva v prípade vysokoškolských pedagógov. Poukazuje na to, že takto by ako manažmenty nemocníc, tak i verejnosť mali reálnejší obraz o zdrojoch príjmov lekárov, čím by vedeli reagovať aj na prípadné budúce požiadavky k navyšovaniu platov lekárov s viacerými úväzkami.