„Prísne vzaté minimálna mzda je skutočne len jedna, a to pri 40–hodinovom pracovnom týždni 317 eur. Zamestnávateľ však musí dodržať aj minimálne mzdové nároky zamestnancov a ku každému pracovnému miestu je povinný priradiť stupeň náročnosti, a to podľa charakteristiky pracovných miest, ktorá je v prílohe Zákonníka práce,“ vraví Martin Barbarič, hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce Nitra.
„Ide o charakteristiku podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je preto povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre jeden zo šiestich stupňov náročnosti práce, ku ktorým je určených šesť koeficientov.“
Aktuálnu minimálnu mzdu musí zamestnávateľ vynásobiť aj príslušným koeficientom pre daný stupeň náročnosti. „V praxi to znamená, že minimálnou mzdou by mali byť odmeňované iba jednoduché a pomocné práce. Ak však zamestnanec podpísal aj dohodu o hmotnej zodpovednosti alebo jeho práca si už vyžaduje určitú mieru samostatnosti, mal by mať dohodnuté odmeňovanie vo forme minimálnej mzdy 317 eur vynásobenej 1,2 koeficientom. S narastajúcou náročnosťou práce sa samozrejme zvyšuje aj koefi -cient,“ vraví Barbarič. Systém minimálnych mzdových nárokov sa uplatňuje najmä vtedy, ak lepšie podmienky odmeňovania nie sú dohodnuté v kolektívnej alebo podnikovej zmluve alebo dohodnuté priamo so zamestnancom.
Mzda len proti podpisu
Mzdu má zamestnávateľ vyplácať vo výplatných termínoch, v pracovnom čase a na pracovisku, prípadne je povinný ju poukázať na účet v banke, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa na tom so zamestnávateľom dohodne. Na účet by mala byť pripísaná najneskôr v deň určený na výplatu. Zamestnávateľ je taktiež povinný pri vyúčtovaní mzdy vydať zamestnancovi výplatnú pásku.
„V praxi sa často vyskytujú problémy. Prevzatie mzdy poskytovanej v hotovosti by malo byť podpísané zamestnancom, napríklad na výplatnej páske alebo na výdavkovom pokladničnom doklade. Rovnako tak by malo byť podpísané prevzatie výplatnej pásky. Malí a strední zamestnávatelia niekedy fungujú na princípe vzájomnej dôvery a možnosti brať si časť mzdy z tržieb bez podpisu. "V praxi sa tak môže stať, že zamestnávateľ vypláca tú istú mzdu alebo vydáva tú istú výplatnú pásku aj dvakrát, pričom za porušenie zákona, z ktorého sa nevie vyviniť, zaplatí v prípade kontroly ešte aj pokutu.“
Zrážky pri stravovaní musia byť dohodnuté
Zamestnávatelia si zvyknú zabezpečiť podiel zamestnanca pri poskytnutí stravovania zrážkami zo mzdy. „Takáto forma je síce prípustná, ale iné zrážky zo mzdy ako odvody, dane a vybrané neoprávnene vyplatené sumy môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom. Práve takáto dohoda však často chýba. Môže byť pritom uzatvorená samostatne alebo ako súčasť pracovnej zmluvy,“ vraví hlavný inšpektor. Upozorňuje aj na ďalší, dosť závažný problém, s ktorým sa inšpektori stretávajú v teréne. "Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami okrem pracovného pomeru aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov.
Dohoda o vykonaní práce býva uzatváraná väčšinou zle. Možno ju uzavrieť len na takú prácu, ktorá je vymedzená výsledkom. Táto forma pracovnoprávneho vzťahu býva väčšinou nesprávne zvolená na činnosť čašníka, predavača alebo upratovača. Ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, treba uzatvárať buď dohodu o pracovnej, alebo brigádnickej práci študentov."
Aké minimum podľa zložitosti práce patrí zamestnancovi
- Pomocné, prípravné alebo manipulačné práce podľa presných postupov a pokynov. Hrubá minimálna mzda 317, €, koefi cient náročnosti 1
- Ucelené obslužné rutinné práce alebo odborné rutinné kontrolovateľné práce podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov; práce spojené s hmotnou zodpovednosťou; jednoduché remeselné práce; sanitárne práce v zdravotníctve; opakované, kontrolovateľné administratívne práce, hospodárskosprávne, prevádzkovo–technické alebo ekonomické práce podľa pokynov alebo stanovených postupov.
Hrubá minimálna mzda 380,40 €, koefi cient náročnosti 1,2
- Rôzne odborné alebo ucelené odborné práce; samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatné tvorivé remeselné práce; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov so zvýšenou duševnou námahou so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.
Hrubá minimálna mzda 443,80€, koefi cient náročnosti 1,4
- Samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo sčasti koncepčné, systémové a metodické práce so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb.
Hrubá minimálna mzda 507,20 €, koeficient náročnosti 1,6
- Špecializované systémové, koncepčné, tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov; odborné a špecializované činnosti v odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizovania postupov a spôsobov riešenia.
Hrubá minimálna mzda 570,60 €, koeficient náročnosti 1,8
- Tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou zodpovednosťou za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; špecializované a certifi kované činnosti v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb.
Hrubá minimálna mzda 634 €, koefi cient náročnosti 2,0 ZDROJ:
PRÍLOHA Č. 1 ZÁKONNÍKA PRÁCE, HK
Minimálne mzdové nároky podľa Zákonníka práce
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu (§ 118). V mzdových podmienkach dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu, tiež podmienky ich poskytovania.
Ak odmeňovanie nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ je povinný dať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, ktorý je určený pre stupeň náročnosti práce. Ak ho nedostane, má nárok na doplatok rozdielu (§ 120). Môže si ho uplatňovať aj na súde v prípade, že mu zamestnávateľ rozdiel nevyplatí.
Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti podľa prílohy Zákonníka práce, a to podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Pri kratšom týždennom pracovnom čase, ako je 40 hodín, sa sadzby úmerne znížia. Ak zamestnanec pri odmeňovaní mesačnou mzdou neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.
Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad, ktorý má obsahovať údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na poistenie – zdravotné, nemocenské, starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, na úrazové poistenie, do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.
Zamestnávateľ je povinný poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky u nás, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa na takom postupe dohodli. Suma má byť pripísaná na účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Ak v pracovnej zmluve výplatný termín nie je, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Napríklad mzda za január má byť vyplatená do konca februára. Ak nie je, zamestnanec môže už 16. marca okamžite skončiť pracovný pomer, ale len do mesiaca.
V praxi sa vyskytujú prípady, keď zamestnanec dostal nižšiu mzdu, ako má dohodnutú v pracovnej zmluve, ale objavujú sa aj prípady, keď mu je vyplácaná minimálna mzda a „na ruku“ dostáva viac. Dosahy svojho konania títo ľudia pocítia, keď majú dostať náhradu počas dočasnej práceneschopnosti, pri pracovnom úraze, pri odchode do dôchodku alebo pri skončení pracovného pomeru.
Ak inšpektorát práce zistí porušenie Zákonníka práce, nariadi zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky a uloží pokutu až do výšky 100–tisíc eur. To však ešte zamestnancovi nezaručí vyplatenie jeho mzdy, keďže inšpektoráty práce nemajú kompetenciu vymáhať ju. Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovno–právnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy a jedine poškodený zamestnanec sa musí sám obrátiť na príslušný súd, prípadne na orgány činné v trestnom konaní.
V prípade nelegálneho zamestnávania hrozí zamestnávateľovi finančný postih od 2– do 200–tisíc eur. Zamestnanec sa pritom dopúšťa priestupku, za ktorý môže dostať pokutu do 333 eur. Priestupky prerokúvajú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, inšpekcia práce nepostihuje „zamestnancov“ za nelegálnu prácu.
Zamestnanec sa môže obrátiť na príslušný inšpektorát práce kedykoľvek, ak sú porušované jeho práva vyplývajúce z pracovno–právnych vzťahov. Čo sa týka odvodov, treba dať podnet do Sociálnej poisťovne a pokiaľ ide o dane, daňovému riaditeľstvu.
Ak zamestnanec podáva podnet na zamestnávateľa, musí byť zrejmé, akej veci sa týka a proti komu smeruje. Treba určiť konkrétneho zamestnávateľa, vyšpecifi kovať problém a uviesť aj svoje kontaktné údaje.
Podnet možno podať písomne (poštou, faxom alebo e–mailom), telefonicky, ale aj osobne. Toho, kto dal podnet, inšpekcia práce informuje o výsledku vyšetrovania, inšpektori sú povinní zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie inšpekcie práce, o ich obsahu a subjektoch, ktoré podnet podali.
ZDROJ: NÁRODNÝ INŠPEKTORÁT PRÁCE