Inšpektoráty práce slúžia aj zamestnancom

Zamestnávatelia sa pri prijímají ľudí do práce dopúšťajú chýb. Dôvodom je často neznalosť zákona.

10.04.2011 11:01
Práca, profesia, manažér, zamestnanie Foto:
V pracovnej zmluve nesmie chýbať druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, jej stručná charakteristika, miesto výkonu práce a dátum nástupu.
debata

Domnievajú sa napríklad, že na prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne majú niekoľko dní od podpisu pracovnej zmluvy. „Prihlásiť ho však treba ešte pred začatím výkonu práce,“ upozorňuje inšpektor práce Michal Veselei z Inšpektorátu práce v Nitre. Zamestnávatelia takto zbytočne platia pokuty. „Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je pritom v platnosti už šesť rokov a podľa neho zamestnávanie načierno môže nastať, aj keď je podpísaná zmluva. Ak nájdeme zamestnanca, ktorý nebol prihlásený v termíne, musíme uložiť pokutu. Jej výška sa podľa závažnosti prípadu pohybuje od 2– do 200–tisíc eur.“ Pre malého a stredného podnikateľa môže ísť podľa Veseleia aj o chybu likvidačnú.

Uľahčiť prístup k právnemu poradenstvu sa snažia aj Národný inšpektorát práce a krajské inšpektoráty. „Poskytujeme ho bezplatne,“ vraví hovorca Národného inšpektorátu práce Igor Holéczy. „Týka sa pracovnoprávnych vzťahov, ale aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či prevádzky technických zariadení. Vždy v primeranom rozsahu, osobne aj telefonicky.“

„Ak má zamestnávateľ externú ekonomickú kanceláriu, musí dbať o to, aby sa k nej dostali potrebné údaje zamestnanca včas. Mal by si tiež overiť, či ho do zdravotnej a Sociálnej poisťovne kancelária skutočne aj v termíne prihlásila,“ upozorňuje inšpektor. Je tiež neprípustné, aby zamestnávateľ oddialil podpis pracovnej zmluvy až potom, keď si zamestnanca preverí. „Na vyskúšanie predsa slúži skúšobná lehota, ktorá má byť zakotvená v pracovnej zmluve a môže trvať maximálne tri mesiace.“ Inšpektori práce sa stretávajú aj s opačnými situáciami. "Zamestnanec je prihlásený do Sociálnej poisťovne, ale pracovná zmluva uzavretá nie je.

Pracovný pomer sa podľa Zákonníka práce zakladá písomnou pracovnou zmluvou a vzniká dňom nástupu do práce. Preto sa neoplatí uzavretie zmluvy a všetky povinnosti, ktoré sú s tým spojené, odkladať. Treba si totiž uvedomiť, že pracovná zmluva podpísaná dodatočne po dni nástupu do práce vlastne ani pracovnou zmluvou nie je. Berie sa len ako dodatočné oznámenie o ústne dohodnutom obsahu pracovného pomeru."

V pracovnej zmluve nesmie chýbať druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jej stručná charakteristika, miesto výkonu práce, obec a organizačná časť alebo inak určené miesto, deň nástupu, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, výplatný termín, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej lehoty. Celkovo teda osem povinných údajov.

Doručovanie v prítomnosti svedka

Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi doručovať písomnosti, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru, do vlastných rúk. „Najrýchlejšou cestou je ich doručenie priamo na pracovisku, prípadne v byte zamestnanca alebo kdekoľvek, kde bude zastihnutý. Prevzatie treba dať zamestnancovi podpísať,“ vraví Veselei. „Stáva sa však, že písomnosť odmietne prevziať, najmä ak sa týka skončenia pracovného pomeru.“ V takom prípade by mal podľa inšpektora zamestnávateľ túto skutočnosť zaznamenať s presným dátumom. „Najlepšie priamo na písomnosť, od okamihu odmietnutia sa totiž považuje za doručenú.“

Nie je tiež správne, ak sa zamestnávateľ usiluje znovu a opakovane neúspešne výpoveď doručovať. „Zamestnávatelia to robia aj niekoľkokrát a nakoniec to vzdajú. Ak zamestnanec odmietne písomnosť prevziať, zvyšuje preukázateľnosť v jej doručovaní, ak štatutár alebo poverený zástupca zamestnávateľa doručí písomnosti so svedkom. Ten sa následne môže taktiež podpísať pod prípadnú poznámku o odmietnutí doručenia.“

Písomnosť však možno doručiť aj poštou na poslednú známu adresu zamestnanca ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Doručenka sa vráti zamestnávateľovi a ten má dôkaz o prevzatí či odmietnutí prevzatia. „Pozor však, nestačí, ak zamestnávateľ pošle písomnosť iba doporučene, a nie do vlastných rúk,“ vraví inšpektor.

Výpoveď a zápočtový list

Zvláštnu pozornosť treba venovať zápočtovému listu. „Pri inšpekciách zisťujeme, že vždy niekomu chýba. Vždy sa niekto musí obhajovať, že ho vydal včas, to znamená bezodkladne, hneď, ako môže byť vyhotovený.“ Inšpektor pripomína, že evidencia pracovného času musí byť podrobná. "Nevedie sa dôsledne, chýba evidencia o práci nadčas, nočnej práci, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti. Podľa Zákonníka práce majú byť tieto zložky pracovného času a pracovnej pohotovosti zaznamenané dôsledne, aby sa vedelo, kedy je začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec pracoval alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. To znamená, že zamestnávateľ má zaznamenávať úseky presne od – do. V praxi sa zvykne evidovať len počet odpracovaných hodín v jednotlivých dňoch.

Takéto výkazy sa vyhotovujú pre mzdové účtovníctvo. Na pracovnoprávne účely to však nestačí. Ak sa vôbec nevedie jedna zo zložiek pracovného času alebo sa vedie nesprávne, vznikajú v nadväznosti na to aj problémy s presným určením príplatkov za nadčas a nočnú prácu," vraví Veselei.

Zamestnávatelia sa často obávajú choroby zamestnanca počas skúšobnej lehoty. Boja sa, či si ho stihnú dostatočne vyskúšať alebo či nejde o špekulanta. Zákonník práce však myslí aj na také situácie. „Skúšobná lehota sa predlžuje o čas, kedy má zamestnanec prekážku v práci na svojej strane a medzi také patrí aj dočasná práceneschopnosť,“ vraví inšpektor.

Na rozdiel od výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru, skončenie v skúšobnej lehote nepozná ochranné doby a zákazy. „Tak jedna, ako aj druhá strana majú možnosť kedykoľvek počas skúšobnej lehoty pracovný pomer skončiť. Písomne by to mala oznámiť aspoň tri dni vopred.“

Dohoda je dôležitá

Zamestnávatelia vedia, že majú právo na priemerný mesačný zárobok, ak zamestnanec pri skončení pracovného pomeru výpoveďou počas plynutia výpovednej lehoty u nich nezotrvá.

„Zabúdajú však, že na tejto peňažnej náhrade sa musia dohodnúť v pracovnej zmluve. Táto dohoda teda musí byť písomná, inak je neplatná,“ upozorňuje ďalej Veselei.

„To však nestačí, treba urobiť ešte ďalší krok. V pracovnej zmluve je totiž len dohoda o možnosti a práve. Aby si voči zamestnancovi mohli toto právo uplatniť, musia s ním uzavrieť ďalšiu dohodu – dohodu o zrážke zo mzdy, ktorá je veľmi častým a čistým riešením.“ Ak totiž taká dohoda nie je a zamestnávateľ napriek tomu zamestnancovi mesačnú mzdu nevyplatí, poruší Zákonník práce.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba