Súčasné predpisy nie sú nepružné

Súčasné vládne strany chcú zmeniť Zákonník práce tak, aby sa výraznejšie zlepšilo podnikateľské prostredie a bolo možné pružnejšie vytvárať nové pracovné miesta. Aký názor majú odborári, osvetlil Anton Mifka, podpredseda najsilnejšieho odborového zväzu OZ KOVO.

07.07.2010 07:51
Zákon, súd, paragraf Foto:
Ilustračné foto
debata

Zásadným omylom zamestnávateľov je podľa nášho názoru, že súčasný Zákonník práce je prekážkou pri vytváraní pracovných miest. Pracovné miesta môžu vznikať len vtedy, ak je dopyt po výrobkoch alebo službách. Doterajší vývoj, v ktorom bola aj konjunktúra, aj kríza, jednoznačne preukázal, že ak je hospodársky rast generovaný dopytom, vtedy rastie aj zamestnanosť, bez ohľadu na znenie Zákonníka práce, a naopak.

Súčasný Zákonník práce neobsahuje žiadne nadštandardné ustanovenia v porovnaní s pracovnoprávnym štandardom v krajinách s obdobnou politicko–spoločenskou, sociálnou a kultúrnou úrovňou.

Ak začal v súčasnosti rásť hrubý domáci produkt v dôsledku zvýšenia zahraničného dopytu, je logické, že po určitom čase začne rásť aj zamestnanosť.

Tento stav by nastal, aj keby sa v Zákonníku práce nezmenila ani čiarka.

Navrhuje sa predĺženie možnosti uzatvárania pracovných zmlúv na určitý čas. Nebude to len prenášanie podnikateľského rizika na plecia zamestnancov?

Z právnych úprav v niektorých krajinách EÚ vidno, že opodstatnenosť takýchto pracovných pomerov je len v prípade, keď je preukázateľná dočasná potreba práce. U nás sa tento inštitút využíva ako „vankúš“ pre zamestnávateľa, ktorý využíva časť zamestnancov ako rezervu pri výkyvoch alebo neočakávanom vývoji v odbytoch svojej produkcie. Takzvané reťazenie pracovných pomerov by sa malo požadovať za spoločensky nežiaduce, lebo dostáva časť zamestnancov pod ekonomický tlak a do neistoty.

Takisto sa hovorí o obmedzení platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa…

Inštitút rozširovania kolektívnych zmlúv je bežne používaný nástroj štátu na zvýšenie ochrany tých zamestnancov, ktorých nepokrýva žiadna KZ. Uplatňuje ich väčšina krajín v Európe. Ak sa používa argument, že to tak nie je vo všetkých štátoch, tak je to preto, že tento inštitút nepotrebujú, lebo pokrytie zamestnancov majú zabezpečené inak.

Napríklad v Rakúsku a Slovinsku cez povinné členstvo zamestnávateľov v komorách.

Týmto je zabezpečené stopercentné pokrytie zamestnancov odvetvovou kolektívnou zmluvou a rozširovanie je bezpredmetné. Teda nesúhlasíte s názorom zamestnávateľov, že rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je protiústavné, lebo taký nález náš Ústavný súd nevydal, hoci také podanie už prijal?

Zamestnávatelia účelovo uvádzajú, že Ústavný súd ČR vydal nález o protiústavnosti rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, čo je však pravda len v tom, že konštatoval určité nedostatky v právnej úprave rozširovania a uložil ich odstrániť. To sa v Česku aj stalo. Naďalej však ich zákon o kolektívnom vyjednávaní obsahuje aj ustanovenia o rozširovaní KZVS, čo by nebolo možné, keby vyhlásil právny inštitút rozširovania za protiústavný.

Ďalším návrhom je zmeniť podmienky nároku na odstupné.

Odstupné je určitá satisfakcia pre zamestnanca, že jeho pracovný pomer sa končí skôr, ako sa predpokladalo, a najmä, že sa končí pre dôvody zamestnávateľa, nie zamestnanca.

Najmä v čase recesie, keď sa ťažko hľadá nové pracovné miesto, je odstupné prostriedkom na zabezpečenie základných životných potrieb. Podmieňovanie nároku na odstupné, napríklad nevyužitím výpovednej lehoty, alebo konštituovanie odstupného ako fakultatívnej dávky môže byť v konečnom dôsledku prenášanie finančného bremena zo zamestnávateľa na štát vo forme vyplácania sociálnych dávok.

Čo považujete za najkontroverznejšiu zmenu z pripravovaných návrhov?

Niektoré politické strany vyhlasujú, že obmedzia neodôvodnené výhody odborárov. Ak však znížime ochranu odborovým zástupcom a zoberieme im kompetencie, potom nemôžeme očakávať, že budú môcť dostatočne zastupovať zamestnancov. Pritom pracovnoprávny vzťah je jediným zmluvným vzťahom, kde účastníci zo zákona nemajú rovnaké postavenie. Toto nerovnaké postavenie je vyvažované pracovnoprávnou legislatívou, ktorá priznáva určité práva zamestnancom a kompetencie ich zástupcom, teda odborom. Hlavnou úlohou odborov podľa Zákonníka práce je vyjednávanie kolektívnych zmlúv tak, aby zabezpečili zamestnancom výhodnejšie pracovné a mzdové podmienky, ako sú minimá určené zákonom.

debata chyba