Zmena Zákonníka práce ide proti ľuďom

Okamžité vyhodenie z práce, prakticky zo dňa na deň, bude čoskoro možné aj na Slovensku. Nová vládna koalícia sa totiž v rámci plánovaných zmien v Zákonníku práce opätovne chystá zrušiť súbeh výpovednej lehoty a odstupného.

Práca, profesia
Ak človek príde o prácu, podľa nových pripravovaných pravidiel si bude môcť vybrať medzi odstupným a výpovednou lehotou. Ľudia bez práce sa tak môžu dostať do finančnej tiesne.
Autor:

Zamestnanci prepustení z organizačných dôvodov tak nebudú môcť zotrvať vo firme ešte nejaký čas po prevzatí výpovede a zároveň získať odstupné. Kto bude chcieť peniaze, o prácu príde v podstate hneď. Kto sa rozhodne ešte dva mesiace zostať, nedostane zasa navyše ani cent.

Koalícia tento zámer zapracovala do programových téz a zdôvodňuje ho snahou o spružnenie trhu práce. Očakáva, že keď bude mať zamestnávateľ pri prepúšťaní zamestnancov voľnejšie ruky, bude ich aj ochotnejšie prijímať do práce.

Zamestnanci sa však obávajú, že sa stanú hračkami v rukách podnikateľov, ktorí už dnes neraz obchádzajú predpisy v snahe čo najviac ušetriť. „Odstupné vyplatené po výpovednej lehote treba chápať ako formu odškodnenia voči zamestnancovi, ktorého prepustením si zamestnávateľ vyriešil vlastný ekonomický problém,“ tvrdí predseda Odborového zväzu Chémia Juraj Blahák.

„Zamestnanec u neho prijal prácu, spoľahol sa, že ju nestratí a možno si vzal úver či hypotéku, ktorých splácanie si po strate zamestnania musí riešiť iba on sám. Nemá azda nárok na aspoň malú satisfakciu?“ zdôvodňuje význam odstupného predseda Odborového zväzu Chémia Juraj Blahák.

Zamestnávatelia majú iný názor, plány koalície vítajú. Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov zmena uľahčí firmám narábanie s ľudskými zdrojmi, umožní im podľa potreby rýchlo prepúšťať, ale aj prijímať zamestnancov bez zbytočných finančných strát, čím prispeje k zvýšeniu zamestnanosti na Slovensku.

„V mnohých prípadoch zabráni aj frustrácii prepustených zamestnancov, ktorí v záujme získať plný finančný nárok zostávali vo firme aj vtedy, keď ich tam už nikto nepotreboval,“ myslí si Hošták.

Ak nová vláda zruší súbeh odstupného a výpovednej lehoty, zavedie sa rovnaký právny stav, aký platil po 1. júli 2003, keď sa Zákonník práce vo veľkom rozsahu menil z iniciatívy vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka (SDKÚ). Následne Ficova vláda túto výhodu pre zamestnancov znova zaviedla s účinnosťou od 1. septembra 2007. Blahák zdôrazňuje, že zatiaľ nijaký nezávislý orgán zodpovedne nevyhodnotil, či bola novela Zákonníka práce z roku 2007 prínosom, alebo brzdou zamestnanosti. Najmä keď prakticky od jej prijatia na Slovensko dolieha hospodárska kríza. Podľa neho si aj Kaník mohol dovoliť oklieštiť práva zamestnancov iba preto, že za jeho éry začali po príchode zahraničných veľkopodnikateľov vznikať v štáte stovky nových pracovných miest.

Podľa Radovana Ďuranu z inštitútu ekonomických štúdií INESS výber medzi výpovednou lehotou a odstupným má logiku. Pripomína, že zmyslom výpovednej lehoty je chrániť zamestnanca pred okamžitou stratou príjmu a poskytnúť mu priestor na získanie nového zamestnania.

„Niekedy je však pre zamestnávateľa efektívnejšie nedržať prepustenému pracovné miesto a radšej mu vyplatiť odstupné, lenže aj vtedy má z toho prospech najmä zamestnanec, ktorý získa dva mesiace času a zároveň odmenu za prácu, ktorú nevykonal,“ uviedol Ďurana.

Za neštandardné označil, ak štát od zamestnávateľa, ktorý často bojuje o prežitie, žiada vyplácať zamestnancom „odmeny bez protiplnenia“. „Prakticky to prispieva len k ďalšiemu prepúšťaniu, pretože zamestnávatelia strácajú zdroje, ktoré by mohli použiť na výplaty zostávajúcich zamestnancov,“ dodal Ďurana.

Pri sporoch, či má Zákonník práce viac chrániť zamestnancov, alebo firmy, odborníci pripomínajú, že jeho prvoradým cieľom má byť zvýšenie zamestnanosti. Rovnako dôležité je podľa nich naštartovať trh práce, aby prepustení mali alternatívu. Zdôrazňujú, že zamestnanci by tiež mali dostať väčšie šance vybojovať si potrebnú ochranu na úrovni podnikov prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

Podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Moniky Čambalíkovej by mal Zákonník práce upraviť len základný sociálny štandard a viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávanie. Úspech vyjednávania však podľa nej podmieňuje silná odborová organizácia, ktorú aktívne podporuje čo najviac zamestnancov daného podniku.

Na Slovensku má podľa Blaháka asi len 35 percent domácich firiem kolektívnu zmluvu, kým v škandinávskych krajinách takmer každá. „Napríklad v Dánsku síce majú veľmi krátku výpovednú lehotu, ale odstupné a dávky v nezamestnanosti niekoľkonásobne vyššie ako u nás,“ uviedol ďalší rozdiel.

Problémom je podľa neho aj nízka dôveryhodnosť odborov. Konfederácia odborových zväzov neraz slúžila skôr funkcionárom ako výťah do politiky, než ako organizácia bojujúca za práva zamestnancov. „Pohľad na odbory je stále zdeformovaný socializmom. Pre mnohých sú odborári stále iba tí, čo na Vianoce rozdávajú pracujúcim čokoládové kolekcie a na MDŽ ženám červené karafiáty. V nijakej škole sa o zmysle či histórii vzniku odborov nedozviete ani slovo,“ uviedol Blahák.

Čo prinesie zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného

zamestnanci si budú musieť vybrať – buď využijú dvojmesačnú výpovednú lehotu a za prácu dostanú riadnu mzdu, alebo odídu ihneď a získajú dvoj–, prípadne ak pre fi rmu pracovali päť a viac rokov až trojmesačné odstupné

zamestnávatelia dokážu zamestnancov prepustiť ľahšie a s nižšími nákladmi, pružnejšie a podľa množstva objednávok ich však budú môcť aj prijímať

zamestnanci sa po zrušení súbehu ocitnú v nevýhode, ak štát zároveň nenaštartuje trh práce a po prepustení si nebudú môcť rýchlo nájsť nové zamestnanie

odborníci odporúčajú, aby štát garantoval zamestnancom len základný štandard (buď výpovedná lehota, alebo odstupné), zároveň by však podľa nich mal dostal väčší priestor sociálny dialóg priamo vo firmách, ktorý by zamestnancom umožnil dohodnúť si v kolektívnych zmluvách aj ďalšie benefity v závislosti od momentálnej fi remnej kondície (SP)

Súvisiace články:

Podpora kolektívneho vyjednávania

Odborári pochodovali v Sp. N. Vsi za vyššie platy v regióne

01.12.2016 20:00

V Spišskej Novej Vsi sa zišla asi tisícka zamestnancov viacerých podnikov, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s úrovňou miezd v regióne.

euro, bankovky, mince, peniaze

Štátne platy stúpnu od januára o 4 %, učiteľov sa to netýka

23.11.2016 15:22

Tarifné platy zamestnancov v štátnej a verejnej službe sa od začiatku budúceho roka zvýšia o 4 %. Učitelia rokujú samostatne.

(typo - nepouzivat v orise) Euro, peniaze, mzda, plat

Firmy chcú zmeniť spôsob, ako sa dohaduje minimálna mzda

10.11.2016 15:10

Zamestnávatelia žiadajú zmeniť súčasný mechanizmus stanovovania výšky minimálnej mzdy na Slovensku.

Viliam Kratochvíl

Historik: Diktovanie znamená smrť predmetu

04.12.2016 15:00

Historici združení v Slovenskej historickej spoločnosti SAV po voľbách žiadali ministerstvo školstva, aby do osnov základných škôl pridalo hodiny dejepisu.

Tomáš Drucker

Drucker verí v dohodu s Unionom. Poistenci by nemali robiť paniku

04.12.2016 14:26

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker verí, že Asociácia nemocníc Slovenska s Union zdravotnou poisťovňou dosiahnu dohodu v najbližších dňoch.

fínsko, streľba, polícia,

Vo Fínsku zastrelili starostku mesta a dve novinárky

04.12.2016 14:18

Tri ženy zastrelil v noci na nedeľu mladý muž pred reštauráciou v mestečku na juhovýchode Fínska.

Programová konferencia strany Smeru 2016, robert kaliňák,

Kaliňák: Na Slovensku nie sú provládne médiá. Fico má plné právo ich kritizovať

04.12.2016 14:10

Provládne médiá na Slovensku nepoznám. Vyhlásil to v diskusnej relácií V politike televízie TA3 minister vnútra a podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer).