Zmena Zákonníka práce ide proti ľuďom

Okamžité vyhodenie z práce, prakticky zo dňa na deň, bude čoskoro možné aj na Slovensku. Nová vládna koalícia sa totiž v rámci plánovaných zmien v Zákonníku práce opätovne chystá zrušiť súbeh výpovednej lehoty a odstupného.

Práca, profesia
Ak človek príde o prácu, podľa nových pripravovaných pravidiel si bude môcť vybrať medzi odstupným a výpovednou lehotou. Ľudia bez práce sa tak môžu dostať do finančnej tiesne.
Autor:

Zamestnanci prepustení z organizačných dôvodov tak nebudú môcť zotrvať vo firme ešte nejaký čas po prevzatí výpovede a zároveň získať odstupné. Kto bude chcieť peniaze, o prácu príde v podstate hneď. Kto sa rozhodne ešte dva mesiace zostať, nedostane zasa navyše ani cent.

Koalícia tento zámer zapracovala do programových téz a zdôvodňuje ho snahou o spružnenie trhu práce. Očakáva, že keď bude mať zamestnávateľ pri prepúšťaní zamestnancov voľnejšie ruky, bude ich aj ochotnejšie prijímať do práce.

Zamestnanci sa však obávajú, že sa stanú hračkami v rukách podnikateľov, ktorí už dnes neraz obchádzajú predpisy v snahe čo najviac ušetriť. „Odstupné vyplatené po výpovednej lehote treba chápať ako formu odškodnenia voči zamestnancovi, ktorého prepustením si zamestnávateľ vyriešil vlastný ekonomický problém,“ tvrdí predseda Odborového zväzu Chémia Juraj Blahák.

„Zamestnanec u neho prijal prácu, spoľahol sa, že ju nestratí a možno si vzal úver či hypotéku, ktorých splácanie si po strate zamestnania musí riešiť iba on sám. Nemá azda nárok na aspoň malú satisfakciu?“ zdôvodňuje význam odstupného predseda Odborového zväzu Chémia Juraj Blahák.

Zamestnávatelia majú iný názor, plány koalície vítajú. Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov zmena uľahčí firmám narábanie s ľudskými zdrojmi, umožní im podľa potreby rýchlo prepúšťať, ale aj prijímať zamestnancov bez zbytočných finančných strát, čím prispeje k zvýšeniu zamestnanosti na Slovensku.

„V mnohých prípadoch zabráni aj frustrácii prepustených zamestnancov, ktorí v záujme získať plný finančný nárok zostávali vo firme aj vtedy, keď ich tam už nikto nepotreboval,“ myslí si Hošták.

Ak nová vláda zruší súbeh odstupného a výpovednej lehoty, zavedie sa rovnaký právny stav, aký platil po 1. júli 2003, keď sa Zákonník práce vo veľkom rozsahu menil z iniciatívy vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka (SDKÚ). Následne Ficova vláda túto výhodu pre zamestnancov znova zaviedla s účinnosťou od 1. septembra 2007. Blahák zdôrazňuje, že zatiaľ nijaký nezávislý orgán zodpovedne nevyhodnotil, či bola novela Zákonníka práce z roku 2007 prínosom, alebo brzdou zamestnanosti. Najmä keď prakticky od jej prijatia na Slovensko dolieha hospodárska kríza. Podľa neho si aj Kaník mohol dovoliť oklieštiť práva zamestnancov iba preto, že za jeho éry začali po príchode zahraničných veľkopodnikateľov vznikať v štáte stovky nových pracovných miest.

Podľa Radovana Ďuranu z inštitútu ekonomických štúdií INESS výber medzi výpovednou lehotou a odstupným má logiku. Pripomína, že zmyslom výpovednej lehoty je chrániť zamestnanca pred okamžitou stratou príjmu a poskytnúť mu priestor na získanie nového zamestnania.

„Niekedy je však pre zamestnávateľa efektívnejšie nedržať prepustenému pracovné miesto a radšej mu vyplatiť odstupné, lenže aj vtedy má z toho prospech najmä zamestnanec, ktorý získa dva mesiace času a zároveň odmenu za prácu, ktorú nevykonal,“ uviedol Ďurana.

Za neštandardné označil, ak štát od zamestnávateľa, ktorý často bojuje o prežitie, žiada vyplácať zamestnancom „odmeny bez protiplnenia“. „Prakticky to prispieva len k ďalšiemu prepúšťaniu, pretože zamestnávatelia strácajú zdroje, ktoré by mohli použiť na výplaty zostávajúcich zamestnancov,“ dodal Ďurana.

Pri sporoch, či má Zákonník práce viac chrániť zamestnancov, alebo firmy, odborníci pripomínajú, že jeho prvoradým cieľom má byť zvýšenie zamestnanosti. Rovnako dôležité je podľa nich naštartovať trh práce, aby prepustení mali alternatívu. Zdôrazňujú, že zamestnanci by tiež mali dostať väčšie šance vybojovať si potrebnú ochranu na úrovni podnikov prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

Podľa sociologičky Slovenskej akadémie vied Moniky Čambalíkovej by mal Zákonník práce upraviť len základný sociálny štandard a viac rozšíriť priestor na sociálne vyjednávanie. Úspech vyjednávania však podľa nej podmieňuje silná odborová organizácia, ktorú aktívne podporuje čo najviac zamestnancov daného podniku.

Na Slovensku má podľa Blaháka asi len 35 percent domácich firiem kolektívnu zmluvu, kým v škandinávskych krajinách takmer každá. „Napríklad v Dánsku síce majú veľmi krátku výpovednú lehotu, ale odstupné a dávky v nezamestnanosti niekoľkonásobne vyššie ako u nás,“ uviedol ďalší rozdiel.

Problémom je podľa neho aj nízka dôveryhodnosť odborov. Konfederácia odborových zväzov neraz slúžila skôr funkcionárom ako výťah do politiky, než ako organizácia bojujúca za práva zamestnancov. „Pohľad na odbory je stále zdeformovaný socializmom. Pre mnohých sú odborári stále iba tí, čo na Vianoce rozdávajú pracujúcim čokoládové kolekcie a na MDŽ ženám červené karafiáty. V nijakej škole sa o zmysle či histórii vzniku odborov nedozviete ani slovo,“ uviedol Blahák.

Čo prinesie zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného

zamestnanci si budú musieť vybrať – buď využijú dvojmesačnú výpovednú lehotu a za prácu dostanú riadnu mzdu, alebo odídu ihneď a získajú dvoj–, prípadne ak pre fi rmu pracovali päť a viac rokov až trojmesačné odstupné

zamestnávatelia dokážu zamestnancov prepustiť ľahšie a s nižšími nákladmi, pružnejšie a podľa množstva objednávok ich však budú môcť aj prijímať

zamestnanci sa po zrušení súbehu ocitnú v nevýhode, ak štát zároveň nenaštartuje trh práce a po prepustení si nebudú môcť rýchlo nájsť nové zamestnanie

odborníci odporúčajú, aby štát garantoval zamestnancom len základný štandard (buď výpovedná lehota, alebo odstupné), zároveň by však podľa nich mal dostal väčší priestor sociálny dialóg priamo vo firmách, ktorý by zamestnancom umožnil dohodnúť si v kolektívnych zmluvách aj ďalšie benefity v závislosti od momentálnej fi remnej kondície (SP)

Súvisiace články:

práca, kariéra, robota

Ako sa minulý rok vyvíjali platy zamestnancov?

21.02.2017 06:00

V roku 2016 si zamestnanci na Slovensku polepšili. Z analýzy portálu Platy.sk vyplýva, že základný hrubý plat v roku 2016 rástol oproti roku 2015 o 4,8 %.

Euro, peniaze

Zamestnancom Železníc zvýšia tarifné mzdy o 35 eur

15.02.2017 21:40

Tretie kolo kolektívneho vyjednávania medzi Železnicami SR a jedenástimi odborovými organizáciami sa skončilo dohodou.

(typo - nepouzivat v orise) Euro, peniaze, mzda, plat

Odborári: Je čas neohýbať chrbát a snažiť sa o spravodlivú mzdu

14.02.2017 12:14

Podľa odborárov nastal čas, aby Slováci prestali ohýbať chrbát a začali sa aktívne snažiť o spravodlivú mzdu.

platan, budatín

Platan z Budatína bojuje o titul Európsky strom roka

21.02.2017 08:00

Ešte týždeň môžeme hlasovať o európsky strom roka. Medzi finalistami je aj platan javorolistý, ktorý už 270 rokov rastie pri Budatínskom hrade neďaleko Žiliny.

voľby, Krym

Kremeľ odmietol mierový plán na prenájom Krymu

21.02.2017 07:55

Kremeľ poprel akýkoľvek podiel na údajnom mierovom pláne pre Ukrajinu, ktorý zostavil ukrajinský opozičný poslanec s dvoma poradcami prezidenta USA Donalda Trumpa.

Opel Insignia Grand Sport - 2017

O prevzatí značky Opel automobilkou PSA rokujú aj vlády

21.02.2017 07:55

Francúzska skupina PSA zatiaľ neposkytla Berlínu záruky, že v prípade kúpy značky Opel zachová všetky továrne a pracovné miesta v Nemecku.

ukrajina, protest, kyjev,

Kyjev dostal v Mníchove studenú sprchu

21.02.2017 07:34

Spojené štáty nemenia pohľad na ukrajinskú krízu, trvajú na suverenite a územnej celistvosti európskych štátov," vyhlásil americký viceprezident Mike Pence.